Modrá lagúna
Centrum Reykjavíku je celkom malé a preto sme sa rozhodli si spraviť výlet aj mimo mesta. Chceli sme vidieť Zlatý okruh a okúpať sa v Modrej lagúne. Aby sme sa vedeli presúvať, objednali sme si auto, ktoré sme si chceli vyzdvihnúť na letisku a odovzdať ho tam, keď budeme odlietať domov. Bolo to praktické aj kvôli tomu, že cestou z letiska sme sa mohli zastaviť v Modrej lagúne. Dnes ráno sme teda zavolali do požičovne áut a oni nám navrhli, že si ho môžeme vyzdvihnúť aj v centre mesta. Prišli nás zobrať do apartmánu a odviezli do svojej kancelárie vedľa autobusovej stanice.
Potom sme sa vydali smer Modrá lagúna. Pršalo tak hrozne, že sa nám ani nechcelo vystúpiť z auta. Keďže dážď neprestával, práve naopak, pršalo stále viac a viac, tak sme si povedali, že celý deň nemôžeme sedieť v aute a čakať, tak sme predsa len vybehli. Modrá lagúna, po islandsky Bláa lónið, sú kúpele s minerálnou vodou, ktorá priteká z geotermálnej elektrárne Svartsengi. Voda je bohatá na minerály ako oxid kremičitý a síra, a využíva sa na liečbu kožných ochorení, ako napríklad psoriáza. Voda je sýtomodrá vďaka vysokému obsahu kremeňa a jej teplota je 37-39 stupňov. Lagúna je jednou z najväčších turistických atrakcií na Islande a ročne ju navštívi viac ako 1,3 milióna ľudí.
Modrá lagúna sú modernými kúpelmi so šatňami a sprchami, v ktorých sú k dispozícii ich vlastné výrobky ako mydlo, šampón a kondicionér. Tieto výrobky obsahujú oxid kremičitý, riasy a soľ a majú liečivé účinky. Za drahé peniaze sa dajú kúpiť v obchode pri recepcii. Ale ani návšteva Modrej lagúny nie je lacný špás. V roku 2011 sme platili 9 600 ISK za obidvoch, čo bolo vtedy asi 453 korún alebo 60 eur. Dnes stojí tá najlacnejšia vstupenka dvojnásobok, 8 990 ISK na osobu, čo je 600 korún alebo 60 eur.
Bolo príjemné ponoriť sa do teplej vody. Pod vodou bolo dobre teplúčko, ale nad vodou to až také príjemné nebolo. Hlavy a uši nám mrzli, dážď šľahal z boku a dokonca aj krúpy padali, čo bolo dosť nepríjemné, až priam bolestivé. Ale na to, že bol pondelok a ešte k tomu aj v novembri, tam bolo dosť veľa ľudí. Vyskúšali sme masážny vodopád, saunu a na tvár sme si nagebrili bielu masu, z ktorej sme omladli 😊 Po dôkladnom umytí vzácnymi prípravkami sme si dali niečo pod zub v bistre, kde bolo príjemne teplo, a naše tváre boli úplne zošuverené od zimy a dažďa.
Odtiaľ sme sa vybrali na malý sightseeing a zamierili sme si to na sever do Akranes. Do roku 1998, kedy postavili tunel pod Hvalfjordom (Hvalfjörður), sa autom dalo ísť len okolo celého fjordu. Tunel Hvalfjord skrátil cestu z jednej hodiny na pár minút. Je tretím najdlhším cestným tunelom (5 762 metrov dlhý) a jediným podvodným tunelom na Islande. Je tiež súčasťou okružnej cesty okolo Islandu. Keď sme vyšli z tunela, tak silno fúkalo (27 m/s) a pršalo, že sa takmer nedalo vystúpiť z auta. Celé auto sa otriasalo od vetra a keď sme nakoniec vystúpili, odhodilo nás nabok. Proti sile prírody nemalo zmysel bojovať a tak sme sa otočili. Späť do mesta sme obchádzali celý fjord ako za starých čias. Na konci Hvalfjordu sa nachádza vodopád Glymur, ktorý bol do roku 2011 s výškou 198 metrov najvyšším vodopádom Islandu.
Späť v Reykjavíku sme si išli pozrieť výstavu v Mestskom múzeu o prvých osídleniach spred 1 200 rokov. Názov výstavy „Reykjavík 871 ± 2“ je odvodený od tefry, teda sopečného popola, ktorý sa po výbuchoch sopky v roku 871 plus mínus 2 roky usadil na celom Islande. Tefrotechnológia je metóda určovania veku pomocou sopečného popola alebo rašeliny. Týmto spôsobom archeológovia v roku 2001 objavili vikingskú halu z roku 930 a zvyšky valu z rašeliny z roku 870. Preskúmali ruiny najstarších obydlí na Islande a zistili, že Ingólfur Arnarson a jeho žena Hallveig Fróđadóttir boli prvými obyvateľmi krajiny.
Večer sme si ešte nakúpili v potravinách. Na večeru sme si spravili rybu a kúpili sme aj výborný lososový šalát, ktorý si Ivana pamätala z výletu na Island v roku 2006 😊
V USA si mali prestaviť hodinky na zimný čas budúci víkend, zatiaľ čo v Európe sa už čas menil. To znamená, že počas niekoľkých týždňov bude časový rozdiel 5 a nie 6 hodín. Island leží v rovnakom časovom pásme ako Veľká Británia, teda je tam o hodinu menej ako v Nórsku a na Slovensku. Island letný čas nevyužíva, a preto je časový rozdiel v lete dve hodiny.
