Zlatý okruh Islandom
Dnes sme mali na programe Zlatý okruh. Prvou zastávkou bol Thingvellir, ktorý sa nachádza asi 40 km severovýchodne od Reykjavíku. Tingvellir alebo Tingvalla (v islandčine Þingvellir) vyhlásili v roku 1928 za prvý národný park na Islande a v roku 2004 ho zapísali do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Na tomto mieste vznikol v roku 930 islandský parlament (Alltinget), ktorý fungoval do roku 1798, a neskôr sa presťahoval do Reykjavíku. Alltinget bol prvým európskym parlamentom a národným zhromaždením krajiny, ktorý prijímal zákony a fungoval aj ako súd. Na kopci nad týmto parlamentom sa čítali a schvaľovali zákony. V roku 1000 tu prijali kresťanstvo a 17. júna 1944 tu Islanďania vyhlásili nezávislosť.
Þingvellir sa nachádza presne tam, kde severoamerická tektonická platňa hraničí s tou eurázijskou (Almannagjá). Táto trhlina je obrovská a vďaka nej tu vzniklo jazero Thingvallavatn, najväčšie jazero na Islande.
Vyhliadka pri turistickom centre bola už na sezónu zatvorená, tak sme zaparkovali o kúsok ďalej. Urobili sme si okruh z parkoviska k trhline, letnému sídlu islandského prezidenta a malému kostolíku.
Teraz sme sa presunuli o 40 kilometrov ďalej. Ideme sa pozrieť na gejzír, ktorý je tiež súčasťou Zlatého okruhu. Na tomto mieste nájdete hneď niekoľko gejzírov. Geologický názov gejzíru pochádza z islandského slova gjósa, čo znamená striekať, vybuchnúť. Aktivitu Veľkého gejzíru zdokumentovali už v roku 1294 a je tak najstarším aktívnym gejzírom na svete. Niekoľko rokov bola jeho aktivita na minime, ale séria zemetrasení v roku 2000 spôsobila, že znova začal chŕliť vodu. Výtrysk je oveľa nižší ako predtým, do výšky asi 10 metrov v porovnaní s 80 metrami kedysi. Ale výtrysky sú nepravidelné a medzi nimi môže prejsť aj niekoľko rokov. Hneď vedľa Veľkého gejzíru je menší gejzír Strokkur. Vystrekuje vriacu vodu každých 5-10 minút do výšky 10-20 metrov.
Po ďalších 40 kilometroch sme sa dostali k Zlatému vodopádu (Gullfoss), našej poslednej zastávke v rámci Zlatého okruhu. Začali sme teplou polievkou s jahňacím mäsom na obed, a potom sme sa presunuli k vodopádu. Ten sa nachádza v hornej časti rieky Hvítá, ktorá prináša so sebou vodu z ľadovca. Vodopád má dve kaskády, prvú so spádom 11 metrov a druhú so spádom 21 metrov. Obidve stekajú do 70 metrov hlbokej rokliny a ďalej do 2 km dlhého kaňonu.
Ceny na Islande nám dávajú vedieť, že sa blížime k Nórsku. Boli nižšie ako v Nórsku, ale samozrejme vyššie ako v Rusku a vlastne aj v USA a Kanade. V roku 2011 bola jedna nórska koruna v prepočte 21 islandských korún a jedno euro stálo 158 islandských korún. Len pár príkladov. Za spiatočný lístok na letiskový autobus sme zaplatili 9 000 ISK, teda 424 nórskych korún alebo 56 €. To znamená 106 korún alebo 14 eur za jeden lístok. Za večeru pre dvoch sme zaplatili 10 570 korún (503 korún, 66 eur), za dve šálky kávy v kaviarni 2 100 korún (100 nórskych korún, 13 eur). Lístok do múzea stál toľko ako šálka kávy a ubytovanie na štyri noci 1281 nórskych korún (156 eur). Návrat do Nórska bol tragický, chlebík s krevetami na letisku v Osle stál toľko, čo celý obed v USA.
A je to tu. Náš posledný deň na Islande. Chceli by sme tu zostať dlhšie, ale počasie bolo také zlé, že radšej prídeme inokedy, najlepšie v lete.
Náš výlet sa blíži ku koncu. Zostáva nám už len jeden deň. Zajtra totiž letíme do Nórska a vraciame sa do reality. Ešte sme nerozmýšľali nad tým, čo bude, nemáme vlastne ani kde bývať. Pred pár dňami sme zavolali Terjemu, u ktorého sme bývali pred naším odchodom v apríli, ale ten si medzitým našiel iných podnájomníkov, takže tam sme bývať nemohli. V rýchlosti sme sa snažili prísť na to, komu by sme mohli zavolať a poprosiť ho, či by sme u ňho nemohli na pár dní pobudnúť, kým si niečo nenájdeme. Nedá sa predsa hocikomu zavolať deň vopred a spýtať sa, či môžeme prísť o pár hodín. Tak sme zavolali našim dobrým priateľom Rune a Mai-Lis. A oni povedali ÁNO 😊 Ďakujeme veľmi pekne 😊