Návrat domov
Deň 194 bol posledným dňom našej cesty. Celkovo sme najazdili 36 492 kilometrov: 18 638 v Rusku, 3 040 v Kanade a 14 814 v Spojených štátoch. Dokopy sme v aute strávili 580 hodín alebo 23,5 dňa, čo je 12 % z celkového času našej cesty. To znamená, že sme takmer ani nejazdili 😊 Auto spotrebovalo 4 091 litrov dieselu, čo nás stálo okolo 3 000 eur. V Rusku a USA bola cena za diesel približne rovnaká, od 1,3 do 1,5 eura za liter. V Kanade stál diesel niečo cez 1,1 eura. Auto, alebo lepšie povedané monštrum, ktoré sme si prenajali, žralo 30 litrov na 100 kilometrov. Naše vlastné auto spotrebovalo 9 až 11 litrov na 100 km.
Naša cesta začala v Bergene 30. apríla a pokračovala cez Nórsko, Švédsko a Fínsko do Ruska. Rusko sme prešli celé naprieč, zo západu na východ. Spravili sme si malú odbočku do Volgogradu pri Kaspickom mori, ďalšiu do Altajských hôr a ešte jednu k Bajkalskému jazeru. Ináč sme išli väčšinou popri Transsibírskej magistrále a naučili sme sa spať v blízkosti železnice 😊 Navštívili sme veľké mestá ako Petrohrad, Moskvu, Nižný Novgorod, Volgograd, Kazaň, Perm, Jekaterinburg, Ťumen, Omsk, Novosibirsk, Krasnojarsk, Irkutsk, Ulan-Ude, Čitu, Chabarovsk a Vladivostok. Ale boli sme aj na malých miestach, kam turisti nechodia. Do Vladivostoku sme dorazili 10. júla a týždeň sme zariaďovali prevoz auta do USA. Dovtedy sme mali precestovanú 1/3 zemegule. Po 80 dňoch v Rusku sme odleteli do Vancouveru a cestovali po Kanade. Keď sme pristáli vo Vancouveri, mali sme precestované už 2/3 sveta 😊 Vo Vladivostoku bolo o 9 hodín viac ako v Nitre a Bergene a vo Vancouveri o 9 hodín menej ako v Európe. Časový rozdiel medzi Vladivostokom a Vancouverom bol 18 hodín a prvé dni v Kanade sme to aj cítili, nevedeli sme sa dospať. Na našom kanadskom roadtripe sme navštívili mestá Vancouver a Victoriu a niekoľko národných parkov ako Revelstoke, Banff a Jasper. Naša okružná cesta po Kanade bola trochu okresaná, pretože sme organizovali dovoz auta do USA a to teda nebola maličkosť. Auto sa mesiac viezlo na lodi v Tichom oceáne a po 31 dňoch v Kanade sme si ho 19. augusta vyzdvihli v Seattli. A nastal čas na nové dobrodružstvo v Spojených štátoch. Zo Seattlu sme sa pozdĺž pobrežia vydali na juh a zastavili sme sa v Portlande, San Franciscu a Los Angeles. Po gamblovaní v Las Vegas naša cesta pokračovali do oblasti s viacerými národnými parkami ako Zion, Grand Canyon, Bryce Canyon, Arches a Monument Valley. Na programe boli aj mestá Santa Fe, Dallas, úžasné New Orleans, mesto hudby Nashville či Niagarské vodopády. Na atlantickom pobreží sme navštívili staré anglické mestá Boston, Providence, Philadelphiu, hlavné mesto Washington D.C. a New York. Z Baltimoru sme poslali auto späť do Nórska. V USA sme celkovo navštívili 32 z 50 štátov. Po 78 dňoch v USA sme si urobili výlet na Island, kde sme pobudli 5 dní. Na Islande sme sa zdržiavali väčšinou v hlavnom meste Reykjavíku, ale išli sme sa pozrieť aj na turistické atrakcie Thingvellir, Gullfoss a Geysir. 9. novembra sme nasadli do lietadla smer Nórsko a tým sme po 194 dňoch ukončili našu výpravu okolo sveta.
Najsevernejšie sme boli v Reykjavíku, ktorý leží na 64. stupni zemepisnej šírky (pre porovnanie leží Bergen na 60. stupni zemepisnej šírky) a najjužnejšie sme boli v New Orleans na 29. stupni zemepisnej šírky. Najzápadnejší a najvýchodnejší bod nie je jednoduché nájsť, keďže sme cestovali okolo zemegule. A tým myslíme doslova okolo zemegule 😊
Čo sa týka počasia, to nám vyšlo. Na začiatku bola trochu zima, v Petrohrade sme mali na sebe vlnené spodné prádlo, ale od polovice mája do polovice októbra sme mali leto. Celý čas bolo viac ako 25 stupňov. A takmer ani nepršalo, až kým sme neprišli na východné pobrežie Spojených štátov. Tam teplota prudko klesla a znova sme museli vytiahnuť vlnené oblečenie. Nečudo, veď bol už november.
Sme veľmi šťastní, že sme sa na túto cestu vydali. Nie je ľahké podať výpoveď v práci, sadnúť do auta a vyraziť. Rozhodnutie to bolo ťažké, ale neľutujeme. Na tejto ceste sme sa toho veľa naučili a veríme, že cestovanie je tou najlepšou investíciou v živote, akú môžete urobiť. Nejde iba o to, že spoznáte nové miesta, kultúry a ľudí, ale naučíte sa toho veľa aj o sebe. Na expedícii, ktorú vopred príliš neplánujete, sa veľa vecí deje spontánne, človek musí zaujať postoj k rôznym výzvam a v niektorých prípadoch sa musí rýchlo rozhodovať. Už len byť s tým istým človekom 24 hodín denne je výzva sama o sebe, človek sa musí naučiť počúvať a rešpektovať toho druhého, ale zároveň sa musí od toho druhého na chvíľu „oslobodiť“. My sme sa takto jeden od druhého „oslobodili“ počas dlhých hodín sedenia v aute, a aj keď nás fyzicky delilo len pár centimetrov, mali sme čas každý pre seba, kedy sme mohli svoje myšlienky nechať len tak blúdiť a spracovávať to obrovské množstvo zážitkov. To, že sme nemali podrobný plán a cestovali sme vlastným tempom, zastavovali sme, kde sme chceli, ako dlho sme chceli, a robili sme, čo sme chceli, je o slobode. Slobode cestovať a vychutnávať si život.
Najlepšie na našej výprave boli stretnutia s ľuďmi ako v mestách, tak aj na vidieku. V Rusku nás pozývali k sebe domov, v USA sme však takú pohostinnosť nezažili. Čiastočne to súvisí aj s tým, že v USA sme väčšinou museli kempovať v kempingoch, kým v Rusku sme si mohli rozložiť stan tam, kde sa nám to hodilo. V USA sme sa veľa rozprávali s ľuďmi v kempoch, často dôchodcami, ktorí predali svoje domy a kúpili si veľké obytné autá, v ktorých bývali a cestovali po Spojených štátoch po „zvyšok života“. Vo svojom veku mali o čom rozprávať. Ani v USA, ani v Rusku sme nezažili nič negatívne a všetci boli veľmi nápomocní, ak sme ich požiadali o pomoc, radu, pýtali sa na cestu alebo sme boli na nákupoch v obchode mimo hlavného ťahu. Čo sa však líšilo v Rusku a Spojených štátoch, bola polícia. Ruskí policajti boli ústretoví a nápomocní vo všetkých smeroch, kým policajti v Spojených štátoch boli trochu kockatí a málo priateľskí.
Aj keď dnešný deň bol naším posledným na tejto výprave, ešte úplne nekončíme. Asi o mesiac sa naše auto vráti domov. Po príchode do nemeckého Bremerhavenu ho preložia na loď do Nórska. Agent nám má dať vedieť, kedy si ho môžeme vyzdvihnúť v Drammene.
