Pevnosť vo Vladivostoku

V mnohých ruských hoteloch ponúkajú na výber viaceré raňajkové menu; na Slovensku je to tiež bežné, ale v Nórsku ponúkajú raňajky väčšinou formou švédskych stolov. Porcie sa často vyrovnajú obedu. Ak sme bývali v tom istom hoteli niekoľko dní, vždy sme si vyberali iné menu, aby sme vyskúšali čo najviac jedál. V napätí čakáme, čo nám naservírujú, čo zvyčajne jedia miestni obyvatelia a radi ochutnávame nové jedlá. Dnes sme si vybrali raňajkové menu č. 2 – volské oko so slaninou, jablkový koláč a kávu. Kávu mali vo vrecúškach, ktoré vyzerali ako čajové, len v nich bola káva. To sme dovtedy ešte nevideli a zdalo sa nám to veľmi praktické.

Keď sme sa vrátili na izbu, objednali sme si letenky, ktoré sme pred niekoľkými dňami našli na nete. Preprava auta už bola zariadená a tak sme si mohli objednať letenky na konkrétny dátum. Tak sme si vybrali 19. júl, teda o tri dni. Najskôr poletíme do Soulu, hlavného mesta Južnej Kórey, kde do 90 dní nepotrebujeme víza. V každom prípade tam budeme len prestupovať. Let do Soulu trvá 2,5 hodiny a na letisku musíme čakať 5 hodín. Letíme so spoločnosťou Vladivostok Air. Ďalej do Vancouveru letíme spoločnosťou Korean Air a cesta trvá 9 hodín a 45 minút. Spokojní s nákupom sme si predĺžili pobyt v hoteli o tri noci. Stálo to 2 400 rubľov za noc, takže to nebolo až také hrozné.

Po kúpe leteniek sme už mohli začať hľadať aj ubytovanie v Kanade. Ale čo tam vlastne budeme robiť? Nemali sme žiadne konkrétne plány, iba sme vedeli, že prvé dni sa budeme musieť zaoberať dovozom auta, to znamená, že budeme musieť mať prístup na internet. Po chvíli gúglenia sme zistili, že prenájom obytného automobilu v Kanade stojí toľko isto, čo hotel. Začali sme teda uvažovať o prenájme obytného auta, pretože okrem ubytovania by sme tam mali aj kuchyňu, kde by sme si mohli variť. Musíme si to ešte premyslieť.

Išli sme teda von, najesť sa, a podľa Geira sme našli to najhoršie miesto na promenáde, kde sme si objednali šašlík a plov. Po ceste do centra sme zistili, že sme zrazu vyšli tam, kde mali Silver Wind kanceláriu a že sme tadiaľ mohli chodiť aj predošlé dni. Na tej ulici bolo veľa reštaurácií, tak sme si hovorili, že by sme sa tam mohli neskôr vrátiť. Keď sme tam prišli večer, z kanála smrdeli nespracované splašky, ktoré na nás okoloidúce autá  špliechali. To už bolo dosť aj na Geira a pokračovali sme teda na Semjonovsku ulicu, na ktorej bolo tiež veľa reštaurácií.

Vladivostok bol súčasťou obranného komplexu so 16 pevnosťami, z ktorých niektoré možno stále navštíviť. Na ostrovoch okolo mesta, najmä na Ruskom ostrove, sú dodnes zachované podzemné chodby, delá a pod. V múzeu venovanom mestskej pevnosti kúsok od hotela je výstava o jej histórii s množstvom modelov, máp a zbraní. Vonku boli rozmiestnené staré tanky, autá, delá a rakety. Pevnosť postavili proti japonským útokom medzi 80. rokmi 19. storočia a 20. rokmi 20. storočia, a fungovala v rokoch 1882-1923.