Cunami a sekvoje

Dopoludnie sme strávili v kempe, kde sme mali prístup na internet a do sprchy, tak sme to chceli využiť. Stále dúfame, že budeme kempovať nadivoko a vtedy nebudeme mať takéto vymoženosti. Už sa na to tešíme.

Kemp, v ktorom sme prenocovali, bol hneď pred mestom Crescent City, ktoré cunami v roku 1964 takmer úplne zničilo. 27. marca 1964 zaznamenali dovtedy najväčšie zemetrasenie v Severnej Amerike s magnitúdou 9,2 stupňa Richterovej stupnice. Toto mohutné zemetrasenie otriaslo Aljaškou a následne vyvolalo cunami, ktoré na otvorenom mori dosiahlo výšku 20 metrov. Rozšírilo sa do Tichého oceánu a zasiahlo pobrežie juhovýchodnej Aljašky, Britskej Kolumbie a USA. Kalifornia, a najmä Crescent City, boli zasiahnuté najviac, štyri obrovské vlny sa privalili tesne pred polnocou, zaplavili mesto, zabili 12 ľudí a spôsobili škodu 23 miliónov dolárov. V roku 2011, niekoľko mesiacov predtým, ako sme tam boli, sa z japonského pobrežia privalila nová vlna cunami s magnitúdou 9,0 stupňa. Zničila viacero lodí, mestský prístav a narobila škodu 50 miliónov dolárov. Jedna osoba prišla o život. Kvôli svojej polohe na pobreží je mesto obzvlášť vystavené cunami, v období rokov 1933-2008 ich bolo zaregistrovaných 31 rôznej sily. Zemetrasenia v rokoch 1964 a 2011 sú dve zo štyroch najväčších zemetrasení všetkých čias, pri ktorých namerali viac ako 9,0 stupňa Richterovej stupnice.

Avšak nielen Crescent City je často vystavované nebezpečenstvu cunami. Toto nebezpečenstvo existuje pozdĺž celého pobrežia a miestne úrady preto osadili tabule pri ceste, ktoré ľudí varujú pred nebezpečenstvom cunami, kedy sú už mimo nebezpečenstva a dobre sú značené aj evakuačné trasy. V prípade zemetrasenia vyzývajú ľudí, aby okamžite opustili pobrežie smerom do vnútrozemia a na vyvýšené miesto a išli po oficiálnych evakuačných trasách (Tsunami Evacuation Routes). Na pláže alebo iné nízko položené miesta sa nesmú vrátiť hneď po prvej vlne cunami. Ničivé vlny môžu trvať aj niekoľko hodín. Ľudia musia čakať na informácie od miestnych úradov o tom, či už nebezpečenstvo pominulo a kedy je bezpečné sa vrátiť.

Pokračujeme po ceste 101, U.S. Highway 101, ktorá vedie zo severu na juh cez Washington, Oregon a Kaliforniu. Teda vlastne pozdĺž celého západného pobrežia USA, keďže to tvoria len tieto tri štáty. Táto cesta je známa aj ako El Camino Real, v doslovnom preklade The Royal Road alebo Kráľovská cesta. Spája miesta, ktoré španielski misionári objavili pri pobreží, postavili si tam misie a usadili sa tam. O niečo južnejšie sa stretáva s cestou Highway 1, známou tiež ako California State Route 1 alebo Pacific Coast Highway (PCH). Pozor na zámenu s cestou U.S. Highway 1 alebo U.S. Route 1, ktorá vedie pozdĺž východného pobrežia USA. Hovorí sa, že Highway 1 na západnom pobreží je jednou z najkrajších panoramatických ciest na svete. Necháme sa prekvapiť. Cesta 101 je vlastne historickou trasou, ktorá vedie zo severu na juh, začína v hlavnom meste Washingtonu Olympii a končí v Los Angeles. Neskôr ju nahradila cesta 5 (Interstate 5 alebo I-5), moderná diaľnica s hustou dopravou, po ktorej sa rýchlo dostanete do cieľa. Diaľnica začína na hranici s Kanadou, kúsok od Vancouveru, a končí v Los Angeles. Ide paralelne so 101-tkou. Takže ak sa len budete presúvať z bodu A do bodu B, potom je najlepšie ísť po rýchlej diaľnici. Ale my sme na výlete, chceme pomaly jazdiť po malých cestičkách, obzerať sa, zastavovať sa na malých miestach, ochutnávať miestne jedlo a užívať si život 😊

Po ceste, južne od mesta Klamath, sme zrazu uvideli značku Tour-Thru Tree. Odbočili sme, zaplatili dobrovoľné 3 doláre a sediac v aute sme prešli cez strom. Veru, aj my musíme občas robiť takéto turistické veci 😊 Strom má 735 rokov a už raz ho zničil požiar. Jeho priemer je 4,5 metra a výška 27 metrov. Je zdravý a živý, aj keď v roku 1976 do stromu urobili tunel. Ten je 2,23 metrov široký a 2,9 metrov vysoký, takže sme mali šťastie, že sme sa tam zmestili 😊

Strom, cez ktorý sme práve prešli, je sekvoja, ihličnatý strom z Kalifornie. Je známy aj pod menom kalifornská sekvoja. Rastie hlavne v Kalifornii a Oregone, ale aj na iných miestach vo svete s teplým podnebím, pretože zle znáša mrazy. Môže dosiahnuť vek 1000 rokov a výšku 100 metrov. Vonkajšia časť dreva je žltkastá, zatiaľ čo jadro je červenkasté.

História tejto oblasti je úzko spätá s drevom a jeho spracovaním. To sme si všimli v meste Samoa, ktoré sa nachádza na polostrove, väčšinu ktorého vlastní spoločnosť Louisiana Pacific Lumber Company. Teraz bol čas na obed a chceli sme ochutnať nejakú miestnu špecialitu, najlepšie ryby. V reštaurácii Samoa Cookhouse sme sa dosýta najedli. Bolo to vlastne niečo ako jedáleň s červenými kockovanými obrusmi a dlhými stolmi. Jedlo sme si museli ísť zobrať sami a mohli sme jesť, koľko sme chceli. V ponuke bola polievka, chlieb, šalát, hlavné jedlo, mrkvový koláč a káva. Celkom slušné.

Späť na hlavnú cestu sme sa dostali cez most do Eureky. V Leggette sa cesta rozdeľuje, 101-tka pokračuje do vnútrozemia, zatiaľ čo 1-tka (Shoreline Hwy) odbočuje na západ k pobrežiu a popri ňom vás dovedie až do Los Angeles. Prvá časť cesty sa nazýva Avenue of the Giants a je 51 km dlhá. Táto „scenic route“, panoramatická cesta, išla najprv cez hustý les s veľmi vysokými stromami. Bola tam dosť tma, ale teplo. Potom sme sa dostali na horskú cestu so strmým stúpaním, šofér síce šomral, ale nakoniec sme to zvládli a dostali sa k pobrežiu, ktoré bolo veľmi pekné. Celkovo sme dnes najazdili 360 km, čo nám trvalo asi 5 hodín, ale veľa sme toho zažili.