Najlepší ruský balet
Tento deň sme začali raňajkami v kempingu. No, parkovisko je na to asi lepšie slovo 🙂 Sedeli sme tam na našich kempingových stoličkách na štrku, obklopení autami a panelákmi. Útulné 🙂
Atrakciou číslo jedna bolo dnes Štátne ruské múzeum. Je to najväčšia zbierka ruského umenia a obsahuje takmer 400 000 exponátov. Stála výstava je o histórii ruského výtvarného umenia od Vikingov až po súčasnosť. Toto múzeum je jedno z tých, kde viete stráviť celý deň a stihnete si z neho pozrieť len zlomok.
Na dnes sme mali dohodu s Johannesom, synom Martina, s ktorým sa Ivana zoznámila v práci. Johannes v tom čase študoval v Petrohrade. Stretli sme sa pred Gostinnym dvorom a pešo sme prešli poriadny kus cesty až na Námestie povstania. Je to obrovské námestie vo finančnej štvrti a hlavný dopravný uzol, kde sa nachádza hlavná železničná stanica mesta. Námestie slúžilo na protesty a demonštrácie a v roku 1917 kvôli tomu zmenilo názov na Námestie povstania. A tu sme mali dnešný kulinársky zážitok v samoobslužnej reštaurácii s neuveriteľne veľkým výberom jedál. Ochutnali sme zemiakové placky, kurací závitok (Kyjevská fašírka), klobásy, bravčové mäso na slanine, ruský šalát, bliny (palacinky) s tvarohom, mors a pivo (Geir si posilnil brušné svaly). 🙂
Vrcholom dnešného dňa bolo Labutie jazero v Divadle Ermitáže. Labutie jazero je jedným z najznámejších baletov od ruského hudobného skladateľa Piotra Iľjiča Čajkovského. Mal svetovú premiéru v Moskve v roku 1877 a v Petrohrade v roku 1895. Divadlo je súčasťou Zimného paláca a bolo postavené v roku 1787 ako dvorné divadlo pre cársku rodinu a vyvolenú šľachtu. Bolo ním až do ruskej revolúcie v roku 1917, keď boľševici divadlo zatvorili a budovu využívali na administratívne účely. Od roku 1991 je znovu prístupné verejnosti a hrávajú sa tu predstavenia svetoznámeho klasického ruského baletu.
Hlavná divadelná sála s miestom pre 250 divákov je v tvare polkruhu a vyznačuje sa eleganciou a skvostným dizajnom v antickom štýle. Steny zdobí mramor a sochy gréckych a rímskych bohov. Keď sa dotknete stien, sú teplé – je v nich kúrenie. Sedadlá sú čalúnené červeným zamatom, podlahy sú pokryté kobercom a zo stropu visia nádherné lustre. Interiér je v pôvodnom stave a nebol nikdy obnovený. Balet v divadle Ermitáže je určite nezabudnuteľným zážitkom. Malá komorná sála, kráľovské interiéry a najlepší tanečníci v meste vytvárajú úžasnú atmosféru. Cítili sme sa ako na kráľovskej recepcii 🙂 Sála bola plná ľudí, už keď sme prišli. Predstavenie malo dve prestávky, aby mohli vymeniť kulisy. Dirigentka symfonického orchestra nečítala ani z nôt a na konci sa všetkým zaslúžene ušlo obrovských ovácií.
Po skončení baletu asi o desiatej večer sme sa prešli popri rieke a obdivovali sme nočné osvetlenie mosta, pevnosti aj Zimného paláca. Plní dojmov sme sa vrátili domov (do auta) a naplánovali sme si skoré vstávanie. Zajtra je totiž veľký deň – deň, kedy Rusi vyhrali veľkú vlasteneckú vojnu v roku 1945.
