Jeden deň v spoločnosti ruskej byrokracie

Dnes sme nemali veľa plánov okrem zabezpečenia námornej prepravy a opýtať sa na čínske vízum. Rozmýšľali sme, že kým je auto na mori, by sme mohli byť v Číne. Odhlásili sme sa z hotela a namierili si to do Silver Wind. Po ceste sme sa zastavili v hoteli Moryak a z nejakého nejasného dôvodu sme zobrali izbu za 1 700 rubľov. Na recepcii si chceli urobiť kópie úplne všetkých vízových registrácií a my sme sa im snažili vysvetliť, že to nie je potrebné, pretože v iných hoteloch to nerobili. Nedali si povedať a pokračovali v kopírovaní. Išli sme teda ďalej, naštvaní na byrokraciu v Rusku a na ľudí, ktorí si chybne interpretujú zákony.

V Silver Wind boli v pohode, mali sme im dať zvyšné papiere, ktoré im chýbali, ale zistili sme, že sme ich zabudli v aute. Keďže ich agent mohol na našom prípade okamžite začať pracovať, išli sme ich zobrať do auta. Silver Windu sme odovzdali originál povolenia na prejazd Ruskom, ale vrátili nám ho pre prípad, že by nás ešte zastavila polícia. Zrazu bolo všetko v poriadku, jedna z nich aj začala rozprávať po anglicky, veľmi nám ďakovala a ponúkla nám dokonca dáždnik, lebo vonku boli celý deň prehánky.

Keď prestalo pršať, vyšliapali sme si to na konečnú stanicu pozemnej lanovky. V Rusku sú také len dve, tá druhá je v Soči. Išli sme pešo celú cestu, najprv cez park s lavičkami, potom okolo veľkého kruháča a hore k Technickej univerzite. Na vrchole je Orlie hniezdo s vyhliadkovou plošinou a fantastickým výhľadom na celé mesto.

Názov mesta Vladivostok znamená vládca východu. Je bránou na ruský Ďaleký východ, niektorí ho porovnávajú so San Franciscom. Je hlavným mestom Prímorského kraja a nachádza sa na polostrove Muravjova-Amurského. Je to pekné prístavné mesto obkolesené mnohými malými ostrovmi takmer priamo v centre. Záliv v meste sa volá Zlatý roh a je vraj pomenovaný podľa zálivu v Istanbule, na ktorý sa tak podobá. Nový most, ktorý práve vtedy stavali, bol uprostred krásneho výhľadu z vyhiadky. Meno Zlatý most mu dali na základe návrhu obyvateľov a so svojimi 226 metrami je jedným z najvyšších mostov na svete. O jeho vybudovaní sa hovorilo takmer 100 rokov, plány však vždy stroskotali, najprv kvôli rusko-japonskej vojne, prvej a druhej svetovej vojne a nakoniec perestrojke. Chruščov ho chcel dať postaviť väčší a lepší ako most v San Franciscu. Súčasne s týmto mostom postavili aj Ruský most, ktorý spája Vladivostok s Ruským ostrovom. Oba mosty otvorili v roku 2012 pred summitom APEC, ktorý sa mal konať na Ruskom ostrove.

Na vyhliadke bol aj obchod so suvenírmi a socha Cyrila a Metoda, ktorí sú známi nielen na Slovensku, ale v celom slovanskom svete. Z vyhliadky sme videli až k Amurskému zálivu na druhej strane polostrova Škota, kde bol náš hotel, ale vrchol kopca na konci polostrova sme kvôli hmle nevideli.

Dnes sme kontaktovali jednu vízovú agentúru a zistili sme, ako sa dá získať čínske vízum. Nevedeli nám pomôcť, o vízum sme si museli požiadať sami na čínskom konzuláte. Zavolajú vás tam na pohovor a víza vydajú po 8-10 dňoch. Geir mal byrokracie až po krk a do Číny sa mu nechcelo cestovať. Cestou do hotela nás zastihli prehánky a nezostala na nás ani nitka suchá. Nebolo to len tak, vonku sa tvorili celé rieky a ľudia stáli na múriku a pridŕžali sa zábradlia, aby nespadli do kaluže. Pršalo toľko, že množstvá vody určite prekonali Bergen. Na izbe sme si dali všetko sušiť, kúpili sme si kartu na internet na dve hodiny a hľadali letenky. Našli sme dobrý let z Vladivostoku cez Soul do Vancouveru za 25 000 rubľov (625 eur). Let cez celý Tichý oceán, nám sa cena pozdávala a rozhodli sme sa, že Čínu vynecháme.