Skip to content

Cesta do oblakov

Dnes sme sa zobudili v Koa Kampground, čo je reťazec kempingov, ktoré nájdete v Kanade aj USA. Majú veľa kempingov a rozmanité ponuky, mnohé z nich ponúkajú aj jedlo. Tak to bolo aj tu, na raňajky robili palacinky, ktoré si ľudia mohli kúpiť. My sme ich nestihli, tak sme sa najedli v aute. Aj keď už môžeme trochu oddychovať, čo sa týka auta, ešte stále musíme pravidelne kontrolovať poštu. Lenže tu práve nefunguje internet.

  

  

  

Všetko sme zbalili a pripravili sa na odchod. Mali sme namierené na horu Revelstoke (Mount Revelstoke), vrchol ktorej sa nachádza vo výške 1 600 m n.m. Je jedinou horou v Kanade, na ktorú vedie cesta. Volá sa The Meadows in the Sky Parkway a je dlhá 26 km. Cena za vstup na túto cestu je 15 $ a zaplatiť treba ujovi v búdke pri vstupe do národného parku. Lístok platí na jeden deň do národných parkov Mount Revelstoke a Glacier National Parks. Obidva parky oslavovali 125. výročie v roku 2011, rovnako ako mesto Revelstoke. Cesta bola pekná, nie príliš strmá a aj výhľad bol pekný, aj keď okolo nás boli samé stromy. Keď sme vyšli z lesa, krajina sa otvorila a bolo vidno všetky tie lúky s lúčnymi kvetmi, podľa ktorých je cesta pomenovaná (meadow znamená lúka).

Po obede v aute sme sa vybrali lesným chodníčkom na vrchol (Summit Trail). V lese sa sneh ešte stále držal a chodník bol rozmočený. Hore nám to trvalo asi 20 minút. Z vrcholu sa dalo ísť viacerými smermi, my sme sa vybrali k vyhliadke „Parapets“ Viewpoints, odkiaľ bol výhľad na celé jazero Revelstoke Lake a hory za ním. Tam sme stretli dvoch Holanďanov, ktorí si tiež požičali karavan a smerovali do Vancouveru. Naspäť k autu sme išli po asfaltovej ceste, ktorú používa kyvadlový autobus.

  

  

  

  

Po takmer 45 minútach sme boli zase dole a pokračovali po Highwayi 1. Vošli sme na územie národného parku Glacier National Park a prešli cez slávny Rogers Pass vo výške 1 327 m n.m. Tesne pred mestečkom Golden sme zastavili na parkovisku pri benzínke Husky. Už tam stálo niekoľko áut a vyzeralo to, že tam plánovali prespať. Na tabuli bolo uvedené max. 8 hodín, ale to očividne nikoho nezaujímalo. Tak sme zaparkovali vedľa troch kamiónov. Toto bol jeden z mála dní, kedy sme kempovali nadivoko, ak sa to tak dá nazvať 😊