Skip to content

Ľadovcové jazero Moraine Lake

  

Dnes sme sa chceli pozrieť na jazero Moraine Lake. Parkovisko bolo už o 10-tej ráno preplnené a my sme našli posledné miesto na krajnici. Aspoň sme si to mysleli. Ale keď sme začali cúvať, zrazu sa za nami objavilo auto a nechtiac sme doň narazili (ináč išlo za nami celou cestou, tak nás mohlo napadnúť, že asi bude za nami) 😊 Stalo sa to aj preto, že Geir nechcel, aby ho išla Ivana navigovať pri cúvaní naším 11-metrovým monštrom tak, ako nám to kázali v požičovni áut. Vystúpili sme z auta, aby sme skontrolovali, čo sa stalo, a zistili sme, že sme im len trochu ťukli značku. Boli to Švajčiari na dovolenke v Kanade a auto mali tiež požičané. Spísali sme teda zápisnicu o nehode a išli sme každý svojou cestou. Našťastie sme nemuseli nič platiť, lebo obidve autá boli poistené v tej istej poisťovni a škoda bola minimálna.

Moraine Lake je ľadovcové jazero v národnom parku Banff, asi 14 kilometrov od jazera Lake Louise. Nachádza sa v nadmorskej výške 1 884 metrov a obklopuje ho 10 štítov. Popri jazere vedie niekoľko turistických chodníkov, z ktorých najznámejší je Rockpile Trail. Na jazere sa dá aj člnkovať. My sme sa prešli pri jazere, bolo pekné počasie a príroda okolo nás bola nádherná. Cestou späť k autu sme sa zastavili v kaviarni, kde sme si kúpili miestne výrobky a kde nám vydali 25 centov s motívom, ktorý sme ešte nemali. Predavačke sa páčilo Geirove tričko (Siberian fast food) a povedala, že aj oni majú v obchode so suvenírmi tričko s nápisom Canadian fast food, tak sme si ho kúpili. Na tričku je muž, ktorý sa snaží ujsť pred medveďom 😊

  

  

  

Cesta k jazeru Moraine Lake je otvorená iba v lete, v zime po nej vedie bežecká trasa. Cestou do dediny sme videli veľa áut zaparkovaných na krajnici a strážnici pri závore už ďalšie nepúšťali. Mali sme šťastie, že sme prišli skoro. Oplatí sa skoro vstávať 😊 Dozvedeli sme sa, že dnes bolo voľno a preto bolo všade toľko ľudí. V Alberte sa každý rok v prvý augustový pondelok oslavuje Deň dedičstva. Prvýkrát sa slávil v roku 1974 a dôvodom oslavy bolo multikultúrne dedičstvo obyvateľov provincie. Nie je to štátny sviatok, ale deň, ktorý si môžu zamestnávatelia v Kanade vybrať ako deň voľna pre svojich zamestnancov zo zoznamu určených dní. Mnohí si berú voľno na tento predĺžený víkend, niektoré obchody a kancelárie sú otvorené, iné môžu byť zatvorené. Ľudia opúšťajú mestá a vyrážajú do prírody, kempujú, trávia čas s rodinou a priateľmi, navštevujú múzeá, festivaly a iné akcie.

V samotnej dedine toho nie je veľa: dve benzínky, jedna reštaurácia, pošta, turistické informácie, potraviny, obchod s alkoholom a zopár ďalších obchodov. Na pošte sme si skontrolovali mail (za 15 minút sme zaplatili 2 doláre) a jedna dvojica, ktorá už internet nepotrebovala, nám dala svoje heslo na ďalších 15 minút. Silver Wind nám poslali nový Bill of Lading, ktorý sme mali preposlať Monique.