Dovidenia, USA
Dnes sme si po včerajšom žúri dlhšie pospali. Chceli sme si ísť pozrieť Jersey City, ale Helenin spolubývajúci povedal, že tam nič nie je, a tak sme radšej išli vlakom na Manhattan. Vystúpili sme na 33. ulici, konečnej zastávke nášho vlaku. Odtiaľ sme si to namierili do Complete Traveller Bookstore, antikvariátu s cestovateľskou literatúrou. Na neďalekom Union Square sa v pondelok, stredu a piatok koná trh. Predávali všetko možné od kvetov cez chlieb, koláče, ovocie, zeleninu, až po syry, víno, pivo… Tam sme objavili palacinkáreň s neskutočne dobrými palacinkami. Dali sme si jednu so syrom a šunkou, jednu s prosciuttom, syrom a zemiakmi a jednu sladkú s jahodami a tmavou čokoládou. Mňam.
Z Union Square sme sa pobrali ďalej na Washington Square a zistili, že práve tam sme boli na pive jeden večer. Ináč v Soho bolo zrazu veľa reštaurácií, len včera sme žiadnu nevedeli nájsť 😊
Potom sme sa presnuli k Svetovému obchodnému centru (World Trade Center), kde vo veľkom stavali nové dvojičky. Na mieste, kde pôvodne stáli budovy WTC, boli teraz dva bazény obkolesené stromami a menami 3 000 ľudí, ktorí zahynuli pri teroristickom útoku. 9/11 Memorial je pamätníkom pripomínajúcim teroristické útoky z 26.2.1993 a 11.9.2001.
V parku Zuccotti sa konali protesty, aké sme videli aj v iných amerických mestách. V New Yorku si vybrali tento park, pretože je blízko Wall Street a finančnej štvrte, ktorá je centrom svetovej ekonomiky. Prvé protesty sa konali 17. septembra práve v tomto parku a rozšírili sa do 951 miest v 82 krajinách. Hnutie, ktoré zorganizovalo tieto protesty, sa nazýva Occupy a jeho mottom je „My sme 99%“, čo znamená, že reprezentujú väčšinu obyvateľstva. Protestovali proti rastúcej sociálnej a ekonomickej nerovnosti, nerovnomernému rozdeleniu zdrojov v hospodárstve, väčšej moci pre nadnárodné spoločnosti, chamtivosti firiem a ich ovládaniu štátnych orgánov a politikov. Ich cieľom bolo presadiť zdravotný systém pre všetkých, prácu pre všetkých, kvalitné verejné školstvo a v neposlednom rade zdravé životné prostredie. Okupanti si rozložili stany, stáli na ulici a držali tabule a plagáty tak, aby ich okoloidúci ľudia videli a boli s nimi pripravení diskutovať.
Mimochodom, Wall Street bola severnou hranicou mesta v 50. rokoch 17. storočia. Vtedy sa New York volal Nový Amsterdam a riadili ho Holanďania, ktorí tam postavili mestský múr. Názov je pravdepodobne odvodený z Valónska (Walloonia), francúzsky hovoriacej časti Belgicka, keďže spolu s Holanďanmi sa tam usadilo aj veľa Valónov, ale môže označovať aj múr alebo stenu (wall), ktorú tam postavili. Na Wall Street sa nachádza aj Federal Hall, kde v roku 1789 inaugurovali Georga Washingtona za prezidenta. Kongres sa tam stretol v čase, keď bol New York prvým hlavným mestom krajiny.
A tu končí naše objavovanie New Yorku. Sme spokojní s tým, čo sme si za tých pár dní v meste stihli pozrieť. Pokryli sme celý Manhattan od finančnej štvrte, cez ulice 1st až 33rd Street, od 33rd Street po Times Square a ďalej po Central Park.
Onedlho sme sa museli pobrať naspäť do New Jersey, kde sme sa mali stretnúť s Helenou. Neskôr sme zavolali taxikárovi, s ktorým sme sa dohodli, že nás príde zobrať a odvezie na letisko Newark Liberty International Airport (EWR). Doviezol nás na nesprávny terminál, odkiaľ sme ešte museli ísť vlakom na náš terminál a hľadať check-in. Letenky sme si kupovali ešte v Kanade, nechceli sme riskovať, že nás stopnú na hranici s USA. Vtedy sme vybrali náhodný dátum, ktorý bol v rámci 90 dní, na ktoré sme mali víza, a kúpili si letenky s Iceland Expressom do Reykjavíku. Lietadlo malo odlet o 21:35 a let trval 5 hodín a 45 minút, no spali sme len pár hodín, sedadlá boli tvrdé a miesta málo. Žiadne Korean Airlines veru.
Na letisku sme neprešli pasovou kontrolou a nedostali ani pečiatku do pasu. Predtým, ako sme nastúpili do lietadla, sme sa ešte raz pre istotu spýtali, ale povedali nám, že to nie je potrebné. Nechápeme teda, prečo colník na hranici z Kanady do USA tak machroval. Povedal nám, že nás budú pozorne sledovať a nedovolia nám zostať v USA ani o jeden deň dlhšie. Je naozaj nepochopiteľné, ako americkí colníci znepríjemňujú život turistom, ktorí prídu navštíviť ich krajinu. A nemajú ani možnosť skontrolovať, či krajinu opustia alebo nie.
Neskôr sme sa skontaktovali s americkou ambasádou v Nórsku, či to je štandardný postup, že nekontrolujú ľudí pri odchode z krajiny. Odpovedali nám, že náš odchod mal byť zaregistrovaný vrátením formulára I-94, ktorý nám prispinkovali do pasov pri príchode do krajiny. Ale nám žiadny formulár I-94 do pasov nedali. Buď boli colníci na vlakovej stanici vo Vancouveri úplne mimo, alebo sa colník na hranici tak vyhecoval, že nám ten formulár zobral a zabudol nám ho pricviknúť do pasu. Ďalšou možnosťou, ako si môžete zaregistrovať odchod z USA, je odovzdanie odtlačkov prstov na výstupnej stanici US-VISIT. Ani tie nám nezobrali. Uvidíme, ako dopadne naša ďalšia návšteva USA, ak sa tam ešte niekedy vyberieme.
