Ivolginský dacan

Vo Verchnej Berezovke pri Ulan-Ude je zaujímavé etnografické múzeum. Na veľkej ploche tohto múzea v prírode je vystavených mnoho predmetov. Všetko od doby bronzovej po 20. storočie. Buriatsko má zaujímavú históriu. Výstavy sú zamerané na národy žijúce v Zabajkalí a oboznámia nás s pôvodnými obyvateľmi (Evenkami), Mongolmi, kozákmi, ruskými prisťahovalcami zo západu a pozrieme si aj jurty (tradičné mongolské obydlia).

Z múzea sme sa presunuli na druhú stranu mesta. Videli sme pomerne pekné budovy a čisté ulice, to sa im v Ulan-Ude nedá zaprieť. Pokiaľ však ide o jazdu, pôsobia agresívnejšie ako vo zvyšku krajiny. Trúbili na nás, keď sme mali malý odstup a neboli sme úplne natlačení na aute pred nami alebo keď sme išli v našom pruhu a nie po krajnici.

Asi 30 km od Ulan-Ude, neďaleko Ivolginska, sa nachádza Ivolginský dacan. Leží pri rieke Ivolga, na úpätí pohoria Chamar-Daban. Je to komplex budhistických kláštorov (dacanov), najväčší severne od Mongolska. Pozostáva z viacerých kláštorov, univerzít, škôl, a vyučuje sa tu budhistická filozofia, stará buriatská literatúra, ikonografia, tibetská medicína, cudzie jazyky, počítače, atď. Tento komplex je zároveň centrom budhizmu v Rusku. Hlavný láma v kláštore je hlavou všetkých budhistov v Rusku. V roku 1945 povolil Stalin vybudovanie tohto komplexu ako poďakovanie Buriatskej republike za pomoc v 2. svetovej vojne. Pre tento účel oslobodil mníchov a lámov z gulagov. V období Sovietskeho zväzu boli povolené iba dva budhistické kláštory: Ivolginský dacan a ten v Aginskoje v blízkosti Čity. V jednom z kláštorov odpočíva Daši-Doržo Itigilov, buriatsky a budhistický láma, ktorý zomrel v roku 1927. Pri jeho exhumácii v roku 2002 bolo jeho telo stále zachovalé a dokonca mu rástli vlasy. Dalajláma vyhlásil, že je v stave hlbokej meditácie a stále nažive. Jeho telo sa dá vidieť šesťkrát za rok.

Vo vnútri komplexu sa malo chodiť v smere hodinových ručičiek. Všade bolo veľa modlitebných mlynčekov, ktoré sa mali roztočiť a nechať veľakrát točiť. Hádzanie peňazí do škatúľ alebo na ich vrch malo priniesť šťastie. Dalo sa vojsť aj do chrámov, aj tam sa mali dávať peňažné dary, ľudia sa modlili a sypali ryžu. Všade v areáli bolo veľa stánkov so suvenírmi a trochu dotieraví predajcovia, tak sme si kúpili magnetky s našimi znameniami, Ivana kuriatko a Geir koníka 😊 Prepočuli sme nemeckých turistov, ako sa rozprávali, že aké umelé je toto miesto a že sa podobá na Disneyland.