Mesto s viac ako 1000 pamiatkami
Dnes sme si objednali raňajky v hoteli a dostali sme volské oko, klobásu, jogurt a kávu. V Rusku sa ináč pije hlavne čaj, nie káva. V Nórsku je to presne naopak. Viete, že Nórsko má po Fínsku najväčšiu spotrebu kávy na svete (až 0,5 % svetovej spotreby na 0,07 % svetovej populácie, ktorú Nórsko predstavuje)? Nóri pijú 3-5 šálok kávy denne, čo je 160 litrov ročne. No ale vráťme sa k tradícii pitia čaju v Rusku. Ako prví priniesli pitie čaju do Ruska Číňania v 17. storočí. Najskôr bolo určené len pre elity, ale neskôr, hlavne po objave samovaru, sa pitie čaju rozšírilo medzi široké vrstvy obyvateľstva. Samovar je nádoba, v ktorej sa čaj uvarí a zostane teplý celý deň. Samovar sa postupne stal stredobodom stretnutí a osláv a pitie čaju každodenným rituálom. Je to spoločenská aktivita, asi niečo ako fika vo Švédsku. Čaj sa v Rusku pije s medom, cukrom alebo mliekom a podávajú sa k nemu koláčiky a iné sladkosti.
Dnes bola vonku zima – iba 5 stupňov a dážď. Dobre sme sa obliekli a išli sme metrom do mesta. Zo stanice metra na Nevskom prospekte sme si to namierili do Chrámu Kristovho vzkriesenia. Tento chrám sa nazýva aj Chrám Spasiteľa na krvi, pretože cára Alexandra II. zavraždili na tomto mieste v roku 1881. Tento pravoslávny kostol má mozaikovú výzdobu s biblickými výjavmi s rozlohou 7500 m2.
Tu musíme spomenúť, že práve Alexander II. predal Američanom Aljašku v roku 1867 za 7,2 milióna amerických dolárov. Taktiež mal významnú úlohu pri rozvoji železníc, dobyl Ďaleký Východ vrátane Vladivostoku, zaviedol mnohé reformy a zrušil nevoľníctvo.
Geira lákalo múzeum automobilov na druhej strane kanála. Mali tam malú zbierku ruských a amerických áut, dokonca aj starú Ladu, ktorá kedysi patrila Medvedevovi (v roku 2011 bol prezident). To sme si len domysleli, keďže na čelnom skle bol jeho obrázok. Odtiaľ sme prešli cez most, na ktorom viseli zámky. Zamilovaní týmto spôsobom „zamknú“ svoju lásku. Dnes sa dajú visiace zámky vidieť na mnohých mostoch.
Marsovo pole je obrovský park so sochami a pamätníkmi vojakom, ktorí padli počas Februárovej revolúcie v roku 1917. Februárová revolúcia bola začiatkom Ruskej revolúcie a jej výsledkom bola abdikácia cára Mikuláša II. a prevzatie moci boľševikmi na čele s Leninom. Park plnil rôzne funkcie v priebehu histórie. Počas blokády Leningradu v rokoch 1941 až 1944, ktorá mala za cieľ vyhladovať obyvateľstvo mesta, tu bola veľká zeleninová záhrada, ktorá mala nakŕmiť obyvateľstvo.
Cez park sme sa dostali k Trojičnému mostu, ktorý bol pôvodne plávajúcim mostom, a cez rieku Nevu sme sa dostali k Petropavlovskej pevnosti na Zajačom ostrove. Tu sme si kúpili kombinovaný lístok pre celý komplex. História Petrohradu je celkom zaujímavá. Pevnosť bola postavená v roku 1703 na ochranu mesta pred švédskymi útokmi počas severskej vojny. V Katedrále svätého Petra a Pavla, postavenej v rokoch 1712-1733, sa nachádzajú hrobky panovníkov z rodu Romanovcov, ktorý vládol v Rusku v rokoch 1613-1730. Sú tu pochovaní Peter Veľký aj Katarína Veľká.
V jednej zo šiestich bášt pevnosti, Trubeckej bašte, bola väznica, ktorú často používali počas revolúcie v roku 1917. Medzi známymi väzňami boli Maxim Gorkij a Lev Trockij. Dnes je z väzenia múzeum. Vedeli ste, že Lev Trockij bol po nezhodách so Stalinom a vylúčení z Komunistickej strany deportovaný z Ruska a pobudol rok v Nórsku (1935-1936)? Na nátlak sovietskej vlády mu však nórska vláda naordinovala domáce väzenie a neskôr zariadila jeho prevoz do Mexika. Tam býval u známych maliarov Diega Riveru a Fridy Kahlo a o niekoľko rokov neskôr zomrel.
Trochu zvláštnym múzeom na historickej pôde pevnosti je Múzeum kozmonautiky. Výstava sa zameriava na ruský vesmírny výskum a aktivity vo vesmíre. Vystavená je aj kozmická loď Vostok (prvá kozmická loď s posádkou v histórii ľudstva, ktorá bola vystrelená do vesmíru v roku 1961 s Jurijom Gagarinom na palube) a raketa Sojuz (nosná raketa použitá na vypustenie kozmickej lode Sojuz v roku 1966).
Po ceste naspäť do centra sme videli ľudí prezlečených za sovietskych vojakov, ako sa zabávali pri hudbe a tanci. Všade v meste sa pripravujú na veľký deň víťazstva.
Aj dnes sme jedli výborné jedlo. Krémová polievka s lososom, krevetami a červeným kaviárom bola takmer ako bergenská rybacia polievka 🙂 Hlavným chodom boli pelmene so smotanou. Pelmene sú ruským národným jedlom. Sú to cestovinové taštičky plnené mletým mäsom a podávané so smotanou. Toto jedlo pochádza zo Sibíri a v miestnom jazyku znamená chlieb v tvare ucha alebo chlebové uši. V klimatických podmienkach na Sibíri sa stalo veľmi obľúbeným nielen kvôli svojej výživnosti, ale aj kvôli skladovaniu – zamrznuté sa dalo skaldovať vonku aj niekoľko mesiacov.
