Na výlete v Dallase
Dnes ráno sme vyrazili do Dallasu, tretieho najväčšieho mesta Texasu a deviateho najväčšieho mesta USA. Je pomenované po Georgovi Dallasovi, ktorý bol okrem iného veľvyslancom v Moskve a viceprezidentom USA. Mesto Dallas sa stalo obchodným centrom v 60. rokoch 19. storočia, keď sa tam usadili prisťahovalci z Francúzska, Nemecka, Švajčiarska a Anglicka. Železnica bola dôležitá pre rozvoj obchodu s dobytkom, bavlnárskeho priemyslu a neskôr ropného priemyslu. Dallas je dôležitým dopravným uzlom a centrom bankových a finančných služieb. V meste žije približne 1,3 milióna ľudí, ale v metropolitnej oblasti spolu s Fort Worthom, ktorá je mimochodom štvrtou najväčšou metropolitnou oblasťou v krajine, žije až 7,5 milióna ľudí. V Dallase je viac nákupných centier na osobu ako v iných amerických mestách a Highland Park Village je najstarším nákupným centrom v USA.
Keďže z kempu nešiel autobus do Dallasu, išli sme autom, čo nám trvalo asi 45 minút. Zaparkovali sme na preplnenom parkovisku na Elm St., kde ľudia nechávali svoje kľúče strážnikom, ktorí postupne premiestňovali autá. Nám sa to nepozdávalo, kľúče sme teda nemuseli odovzdať a strážnik povedal, že bude dávať pozor na naše auto.
O Dallase sme toho vopred veľa nevedeli, okrem atentátu na Johna F. Kennedyho. Robili tomu reklamu vo všetkých turistických brožúrach, tak sme sa tam vybrali. Múzeum sa volá The Sixth Floor Museum, pretože práve zo 6. poschodia vtedajšej knižnice (Texas School Book Depository) vrah strieľal na Kennedyho. Dostali sme sluchátka a po výstave sme sa mali sami posprevádzať. Bola obrovská a bolo tam veľa ľudí. Výstava pojednávala o živote JFK a mieste, kde ho 22. novembra 1963 zabili. Mohli sme podísť k oknu a pozrieť sa dole na námestie Dealey Plaza, kadiaľ Kennedy prechádzal, keď ho zastrelili. Existuje mnoho teórií o tom, či vrah Lee Harvey Oswald konal sám alebo či to bolo súčasťou väčšieho plánu.
Dealey Plaza je park v historickej štvrti West End, ktorý pri príležitosti 30. výročia atentátu na Kennedyho vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. V blízkosti námestia sa nachádza historická budova súdu Old Red Courthouse z roku 1892. West End bola pôvodne obchodná štvrť s továrňami, ktoré vznikli po príchode železnice do mesta. Postupne sa však firmy vysťahovali z mesta a staré továrne a budovy z červených tehál v tejto štvrti prerobili na reštaurácie a obchody.
Po našich potulkách mestom sme sa dostali na Námestie vďakyvzdania (Thanks-Giving Square), ktoré otvorili v roku 1976. Cieľom tohto konceptu bolo ponúknuť verejnosti priestor na vyjadrenie vďačnosti, miesto, kde by sa mohi všetci stretnúť, premýšľať o vďačnosti a oceniť rozmanitosť spoločnosti. Toto miesto, alebo lepšie povedané park, vybudovali súkromní investori v spolupráci s mestom, a pozostáva zo záhrady, kaplnky a podzemného priestoru. Kaplnka nám trochu pripomína kostol v Alte, má tvar špirály alebo plameňa.
Deň vďakyvzdania je sviatok, ktorý sa oslavuje posledný štvrtok v novembri. Okrem USA sa oslavuje aj v Kanade a niektorých ďalších krajinách. Deň vďakyvzdania je tradične oslavou dobrej úrody v minulom roku, niečo ako dožinky. Tradícia pochádza z čias, keď európski prisťahovalci prišli do USA a ďakovali Bohu za to, že prežili nebezpečnú cestu cez Atlantický oceán a prvý rok v novej krajine. Dnes sa v tento deň schádzajú rodiny pri dobrom jedle, väčšinou moriakovi.
Počas tých pár hodín, čo sme boli v Dallase, sa tam nestalo absolútne nič. Nebola ani nedeľa, tak nevieme, či sme boli na zlom mieste alebo čo. V každom prípade, a našťastie, sme neboli svedkami žiadnej strieľačky, pred ktorou nás varovali. Vrátili sme sa teda do kempu, v obchode sme hľadali poriadny chlieb, čo je však v tejto krajine veľký problém. Kúpiť chlieb nie je problém, ale predávajú hlavne taký, ktorý obsahuje veľa cukru, má dlhú trvanlivosť a podobá sa skôr na toastový chlieb ako zdravý výživný chlieb. Dnes bolo 37 °C (99 ° F) a takmer sme sa roztopili. Večer to nebolo o nič lepšie, vzduch sa vôbec nehýbal a o vánku alebo nebodaj prievane v stane sme mohli len snívať. Prvýkrát počas našej expedície sme museli stan úplne otvoriť, a boli sme ako vo výklade 😊