Z Los Angeles do Las Vegas
Dnes máme pred sebou dlhý deň, chceme prejsť etapu asi 550 kilometrov. Z kempu sme sa presúvali okolo L.A., natankovali a nakúpili potraviny. Po nejakej chvíli sme kontrolovali auto, či sa neprehrieva, a sami sme sa schladili zmrzlinou 😊 Neďaleko našej trasy leží San Bernardino, mesto, kde bratia Maurice a Richard McDonaldovci v roku 1940 založili reštauráciu. Vyvinuli koncept rýchlej obsluhy zákazníkov, ktorý sa neskôr stal štandardom pre rýchle občerstvenie, ako ho poznáme dnes. Svoju reštauráciu prevádzkovali až do roku 1961, keď ju odkúpil Ray Kroc, ktorý ju ďalej rozvinul. San Bernardino County je so svojimi 52 000 km2 najväčším krajom v USA.
V meste Victorville sme zliezli z medzištátnej diaľnice I-15 (interstate highway) a dostali sa na menšiu cestu s názvom Route 66, The Main Street of America alebo The Mother Road. Pôvodná Route 66 bola kedysi hlavnou cestou v USA a prechádzala mnohými štátmi od Chicaga po Los Angeles. Mala dĺžku 3 940 km. Založili ju v roku 1926, ale postupne, keď sa začali stavať medzištátne diaľnice, časti Route 66 rušili. V roku 1985 ju oficiálne vyradili z národného diaľničného systému. Dnes je historickou trasou, ktorá ale nie je súvislou cestou. Časti cesty prevádzkujú jednotlivé štáty, niektoré sú súkromné a iné ostali opustené a schátrali. Tá časť cesty, po ktorej sme išli my, bola čiastočne opustená, bol na nej iba štrk a vozovka začala zarastať trávou.
Z Route 66 sme sa vrátili na I-15 pri meste Barstow uprostred Mohavskej púšte, jedného z najsuchších miest na Zemi. Vonku bolo extrémne teplo, a samozrejme aj v aute, keďže nemáme klímu. Na obed sme si nakúpili suroviny na tacos a vonku bolo také teplo, že placky sme si zohriali na kapote auta 😊 Tak teplo bolo preto, lebo sme sa ocitli v púšti. Mohavská púšť sa rozprestiera na 35 000 km² v niekoľkých štátoch, a je pomenovaná podľa indiánskeho kmeňa Mohave. Leží vo výške 900 m n.m. a prší tam menej ako 250 mm za rok. Tu sa nachádza aj Údolie smrti (Death Valley), najnižšie (86 metrov pod hladinou mora) a najteplejšie miesto Severnej Ameriky. Keď sme míňali Údolie smrti, bolo 41 stupňov a vo vzduchu hrozne horúco. Mali sme šťastie, že sme tam neboli v júli a auguste, pretože vtedy teplota vystupuje na 49 stupňov. Rekord 56,7 °C tu zaznamenali v roku 1913.
Teplota našťastie klesla, keď sme prekročili hranicu Nevady, a v Las Vegas bolo o ôsmej večer iba 30 °C. Predmestie mesta bolo veľmi dlhé, pozdĺž cesty samé hotely s kasínami, reštaurácie, krčmy, nákupné centrá, jednoducho všetko, kde ľudia utratia čo najviac peňazí. Keď sme vchádzali do mesta, bola už tma, ale tam bolo všetko vysvietené a niektoré budovy aj dosť farebne.
Ubytko sme si vopred nerezervovali, ale na jednom konci Las Vegas Strip, teda hlavnej ulice so všetkými kasínami a atrakciami, sme narazili na kemping KOA. Ten bol určený vlastne len pre RV, teda obytné autá a karavany, ale podarilo sa nám ich presvedčiť a pridelili nám miesto v blízkosti recepcie, záchodov a bazéna. Mali sme elektrinu a vodu a mohli sme dobiť aj počítač. Vyskúšali sme horúci bazén, trochu sa namočiť nám neuškodilo. Celý večer sme sa chladili, pretože ešte stále bolo hrozne teplo a ochutnali sme aj víno z Kalifornie. Rozdiel medzi teplotou na pobreží a tu bol obrovský. Včera sme mali na sebe vlnenú spodnú bielizeň a mrzli sme.
