Zlatý kruh Ruska

Dnes sme sa vybrali do Suzdalu, asi 30 km severne od Vladimíru. Vladimír a Suzdaľ sú stredoveké mestá a sú súčasťou Zlatého kruhu Ruska. Je to označenie historicky významných miest s architektonickými klenotami v podobe kostolov so zlatými kupolami, kláštorov a opevnení. Mesto založili v roku 1024 a o sto rokov neskôr (1125) sa stalo hlavným mestom Suzdaľsko-rostovského kniežatstva. Jeho vládca Juraj Dlhoruký založil v tom čase aj Moskvu. Suzdaľ je mestská rezervácia a od roku 1992 na zozname UNESCO. Partnerským mestom Suzdaľu je Bardejov.

Suzdaľ je menšie mesto s 12 000 obyvateľmi a 30 kostolmi. Väčšina týchto kostolov je v dezolátnom stave. Ale nie tie, čo sú svetovým dedičstvom. Katedrálu Narodenia Presvätej Bohorodičky náhodou vtedy opravovali. Postavili ju v roku 1225 a maľby a fresky na stenách a „zlaté dvere“ z 13. storočia pekne obnovili. Katedrála sa nachádza v Kremli z 11. storočia, jedného z najstarších v krajine. V múzeu sme sa dozvedeli o histórii mesta, maľovaní ikon a videli sme pôvodné dvere katedrály z 13. storočia a Krížovú halu z 18. storočia využívanú na recepcie, kde bolo aj kreslo pre kráľa a stoličky pre významných hostí.

Čo sú vlastne ikony? Ikona je sakrálny obraz, typický pre pravoslávnu cirkev. Vyobrazuje motívy z Biblie a postavy svätých, hlavne Ježiša Krista, Matky Božej a iných. Ikona je maľba na dreve, ale v skutočnosti sa ikony nemaľujú, ale píšu, je to vlastne Sväté písmo v obrazoch.

Samotné mesto je pekné, na centrálnom trhu predávajú ovocie, zeleninu a suveníry. Turistov tam síce veľa nebolo, ale Rusi dosť cestujú vo svojej krajine. Našli sme útulnú reštauráciu na ulici Lenina a vyskúšali sme novú polievku, kapustovú polievku šči. K nej sme si objednali bliny s tvarohom a smotanou a kávu. Po obede sme išli ďalej a po ceste sme sa zastavili v hypermarkete, kde mali 72 pokladní.

Po 3 hodinách sme prišli do Nižného Novgorodu. Nájsť hotel nebolo ľahké. Mali sme nejaké tipy zo sprievodcu, ale tie boli príliš drahé. Stáli toľko isto ako hotel v Moskve. V Nižnom Novgorode operujú s dvojakými cenami, teda dvojnásobnými cenami pre cudzincov. Nakoniec sme zakotvili v hoteli Ibis, úplne novučičkom hoteli asi 10 minút pešo na pešiu zónu. „Prvý medzinárodný hotel v meste“, ako sa sami chvália. Opitý strážnik nás po chvíli debatovania nechal vojsť na parkovisko. V hotelovej reštaurácii sme si objednali soljanku, pelmene, kura na kyjevský spôsob a dorazili sme to tmavým Zlatým bažantom. V hoteli hovorili plynule po anglicky a internet bol zadarmo.