Nádherná mešita Kul Šerif a dejiny Tatárska

Dnes máme na programe Národné múzeum Tatárska. Múzeum je celkom malé, ale pekné. Výstavy sa zaoberajú históriou Tatárska od paleolitu po Katarínu Veľkú a druhú svetovú vojnu. Koč Kataríny Veľkej je tu tiež vystavený a jeho kópia je na pešej zóne.

Kazaň je hlavným mestom Tatárska, bola založená v roku 1005 a je o 150 rokov staršia ako Moskva. Okolo roku 1241 založili potomkovia Džingischána moslimský štát Zlatá horda, ktorý bol súčasťou Mongolskej ríše. Cár Ivan Hrozný dobyl Kazaň v roku 1552, zničil ju a začlenil k Moskve. Po tomto historickom víťazstve dal Ivan Hrozný vystavať Chrám Vasilija Blaženého v Moskve a ako spomienka na dobytie Kazane sa stavali kazanské katedrály po celom Rusku. V roku 1763 zaviedla Katarína Veľká pozemkovú reformu a pozvala nemeckých roľníkov, povolžských Nemcov, ktorých však v roku 1941 vyhlásili za „nepriateľov štátu“. Volga je už od vikingských čias dôležitou obchodnou cestou medzi Bagdadom a Pobaltím a má veľký význam pre medzikontinentálny obchod. Predstavuje 2/3 ruskej nákladnej dopravy, 1/4 poľnohospodárskej výroby a 1/5 celkového rybolovu v Rusku. Na tejto rieke je niečo špeciálne. Páčila sa nám už v Nižnom Novgorode, keď sme ju videli prvýkrát.

Tatárska republika má veľkú autonómiu a jej vlastné zákony sú nadradené tým ruským. Ešte Boris Jeľcin navrhol, aby jednotlivé republiky získali čo najviac suverenity. Tu v Tatársku ho chytili za slovo. Názvy ulíc sú dvojjazyčné a na tabuliach je názov najprv v tatárčine a potom v ruštine.

Hneď vedľa Národného múzea je Kremeľ. Kazaňský Kremeľ pochádza zo 16. a 17. storočia a na zoznam UNESCO bol zapísaný v roku 2000. Mešita Kul Šerif je veľmi pekná modro-biela mešita. Nesie meno imáma, ktorý zomrel v roku 1552, keď bránil mesto pred armádou Ivana Hrozného. Je zároveň jedinou mešitou na ľavom brehu kanála Bulak, teda v ruskej časti. Stavba mešity trvala 10 rokov a bola dokončená v roku 2005. V tom istom roku otvorili aj jedinú linku metra v Kazani. Stanice v metre sa podobajú na orientálne paláce a ich názvy hlásia v ruštine aj tatárčine. Mešita je postavená z kvalitného uralského mramoru, 60 metrov vysoké minarety sú zakončené polmesiacom a tyrkysová kupola znázorňuje korunu posledného vládcu chanátu.

V Kremli je aj sídlo prezidenta Tatárskej republiky. Hneď vedľa je veža Sjujumbike, 59 metrov vysoká šikmá veža. Pred vchodom do Kremľa je socha Musu Džalíla (píše sa aj Cälil alebo Zalilov), tatárskeho básnika a odbojára, ktorého Nemci v roku 1944 popravili.