Kazaň – najkozmopolitnejšie mesto v Rusku
Keď sme včera objednávali hotel, mali sme na to asi 16 minút, tak sme len rýchlo nejaký vybrali. Po včerajšej doprovodnej jazde taxíkom sme si mysleli, že hotel leží na okraji mesta. Ale po ceste do centra sme zistili, že hotel je priamo v centre, iba 10 minút chôdze od Námestia Tukaja (Gabdulla Tukaj bol známy kazanský básnik, zakladateľ modernej tatárskej literatúry a kritik cárskeho režimu). Pešou ulicou (ul. Baumana) sme sa dostali ku Kremľu a turistickým informáciám. Museli sme si trochu usporiadať naše myšlienky, nápady a naplánovať cestu ďalej. Sadli sme si teda do kaviarne, trochu sme surfovali na nete, písali denník a pozorovali ľudí.
Potom sme sa vybrali do starého tatárskeho mesta (Starotatárska sloboda) na pravej strane kanála Bulak. Celá štvrť bola jedna veľká zrúcanina, väčšina starých domov sa rozpadávala, ale niektoré boli opravené. Napríklad jedna pekná mešita. Pri jazere Nižný Kaban je jedna veľká fontána a veľa malých, ktoré večer svietia. Je to tam veľmi pekné.
Kazaň leží na Volge a kanál Bulak, ktorý vedie k jazierku a pekným fontánam, divadlu a Tatárskej univerzite, ju delí na dve časti. Keď sme boli v Samare, písali sme, že Kujbyševská priehrada sa tiahne až po Kazaň. Rieka Kazanka ústi do Kujbyševskej priehrady (Samarskej priehrady) pri Kazaňskom Kremli. Ale nielen kanál rozdeľuje mesto na dve časti. Kazaň je tiež rozdelená podľa národností na ruskú a tatársku časť. Tatári sú moslimovia a preto nemohli stavať mešity v ruskej časti mesta a naopak. Až na jednu výnimku, tou je veľmi pekná mešita Kul Šerif v Kremli a o nej napíšeme zajtra. Keďže sa Kazaň nachádza na Volge a stretajú sa tu európske aj ázijské vplyvy, nazýva sa aj „Istanbulom na Volge“.
Cestou naspäť do centra sme sa zastavili na centrálnom trhovisku, klasickom trhu, kde predávali všetko od výmyslu sveta. Na pešej zóne nás zlákali do reštaurácie, ktorá sa ukázala byť egyptská. Dobrú chvíľu sme sa bavili s majiteľom, ktorý sa nám snažil predať samé nepotrebné veci ako napríklad vodnú fajku a parfém, ktorý vraj sám vyrába. Kúpili sme si teda fľaštičku parfému, ktorý sa veľmi podobal na ten, čo mala Ivana. K tomu nám venoval papyrus s obrázkom Kleopatry. Bolo na čase znovu niečo zjesť, tak sme si objednali šašlík a miestne pivo. Na pešej sa to hemžilo ľuďmi a bola dobrá nálada. Okrem pozorovania ľudí už takmer mesiac pozorujeme všetko okolo nás a porovnávame to s domovinou. O toaletách asi napíšeme celý odstavec neskôr, ale už teraz môžeme povedať, že úroveň verejných toaliet je rôzna. Na niektorých nie je papier ani mydlo, kým inde sú záchody dokonalé (papier, mydlo, utierky, dokonca aj značky Tork).
Občas sa pýtame sami seba, v akej krajine sme a akým jazykom máme hovoriť. Najmä vo veľkých mestách sú rozdiely medzi západnou Európou a Ruskom veľmi malé. Tu v Kazani hovorí veľmi veľa ľudí po anglicky. Majú tu aj turistické informácie s anglicky hovoriacim personálom, vraj jedny z prvých turistických informácií v celej krajine. Kazaň sa od ostatných ruských miest líši v mnohých ohľadoch. Ako sme už spomenuli, v meste žije bez problémov viacero národností vedľa seba a je tu kultúrna a náboženská rozmanitosť. Rovnako tu nie je toľko zamestnancov v kaviarňach ako inde v Rusku. Kazaň je vraj najlepšia adresa na podnikanie v celom Rusku, aj pre cudzincov. Ropa z veľkej časti prispieva k tomu, že hospodárstvo Tatárska patrí medzi najrozvinutejšie v Rusku.