Deň v Krasnojarsku
Od miesta, kde sme kempovali, do Krasnojarska nám to trvalo 2 hodiny. Tam sme zaparkovali na jednej z hlavných ulíc, medzi prospektom Mira a ulicou Karla Marxa. Krasnojarsk je už v novom časovom pásme, takže sme si zase nastavili hodinky o hodinu dopredu a teraz sme 6 hodín pred Európou.
Krasjonarská oblasť je neskutočne veľká. O Perme sme písali, že rozlohou je taký veľký ako Francúzsko. Ale Krasnojarská oblasť je taká veľká ako takmer celá Európa (konkrétne tieto krajiny dokopy: Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Veľká Británia, Írsko, Island, Nórsko, Dánsko, Švédsko, Fínsko, Belgicko, Holandsko, Nemecko, Taliansko, Rakúsko, Poľsko, Česko, Slovensko, Rumunsko, Bulharsko, bývalá Juhoslávia, Albánsko a Maďarsko). V číslach je rozloha tejto oblasti 2,3 mil. km2, čo je 13,8 % z celkovej rozlohy Ruska. V celej oblasti žije 2,9 mil. obyvateľov a v meste Krasnojarsk asi 1,5 mil. obyvateľov. Mestom preteká Jenisej, jedna z najdlhších riek na svete. Meria 4 090 km a spolu s Angarou a Selengou 5 550 km.
Pri rieke je promenáda a na nej veľa reštaurácií, vonku grilujú šašlíky a veľa iných dobrôt. V pozadí sa týčia vysoké hory, ktorých na Sibíri veľa nie je. Dá sa vidieť aj Národný park Stolby, známy sopečnými skalnými stĺpmi a dobrými lyžiarskymi svahmi. Po chvíli sme si sadli do jednej reštaurácie na promenáde. Vlastne sme chceli ísť len na záchod, ale teta, ktorá sa starala o záchody, nám povedala, že ešte nezačala pracovať a že na záchod ísť nemôžeme. Bola jedna hodina poobede, takže nevieme, aký mala pracovný čas. Sadli sme si teda do prvej reštiky a tam sme dostali aj kľúč od záchodov. Záchody bola jedna vec. Druhou bola dobrá vôňa grilovaného jedla, ktorá sa šírila po celej promenáde a na ktoré sme zrazu dostali chuť. A jedlo bolo naozaj výborné. Starší pán, predpokladáme, že majiteľ, griloval zemiaky a šašlík z kuracieho a jahňacieho mäsa. Bol očividne jediný, kto tam naozaj pracoval, a svojich zamestnancov musel naháňať, aby prijímali objednávky od zákazníkov a upratali stoly. Čašníčky boli mladé dievčatá, ktoré najradšej len sedeli, pozerali sa na ľudí alebo len tak do luftu alebo sa maľovali. Jedno z dievčat bolo zodpovedné za inkasovanie platieb, ale nevyzeralo to, že by ju to nejak veľmi trápilo.
Neďaleko rieky sa nachádza miestne múzeum. Trúfame si tvrdiť, že je to jedno z najlepších múzeí, aké sme sme kedy navštívili, a to nielen v Rusku. Výstavy boli nádherne nainštalované, dobre vysvetlené, text bol aj v angličtine a dokonca mali aj veľký obchod so suvenírmi. Národopisná výstava je zameraná na pôvodných obyvateľov a jednotlivé národnostné skupiny, ktoré žijú v Krasnojarskej oblasti. Boli medzi nimi napríklad Nenci, ktorí žijú nomádskym spôsobom života za polárnym kruhom a živia sa lovom. Vystavené bolo aj pekné oblečenie s perlami a plne vybavený dom na saniach, ktorými sa presúvali z miesta na miesto. Výstava o živote na Sibíri bola hlavne o zvieratách, ktoré tam žili, ako napríklad mamuty, bizóny a nosorožce. Uprostred múzea bola veľká loď, ktorú používali na objavné cesty na Sibíri. Mali tam aj aktuálnu výstavu o kozmonautike, lebo v roku 2011 bolo akurát 50. výročie prvého letu do vesmíru a ten zorganizovali samozrejme Rusi v roku 1961.
Po návšteve múzea sme sa poprechádzali po meste, prešli popri divadle a pekných fontánach. Na jednej z fontán boli ženské postavy symbolizujúce rieku v každej oblasti s Angarou uprostred. V mestskom parku stojí veľká socha Lenina a hodiny s dôležitými rokmi v dejinách mesta.
Keďže Krasnojarsk je veľké mesto, chceli sme nakúpiť veci, ktoré sa na malých miestach nedajú kúpiť. Napríklad nám došli plynové náplne do primusu, ale ukázalo sa, že tie nie je také ľahké nájsť. Narazili sme na obchod Expedicia, kde mali športové a kempingové vybavenie, ale plynové náplne nemali. Nebola to taká strašná kríza, namiesto plynu sme používali parafín.
V podvečer sme odchádzali z mesta. Museli sme kúpiť motorový olej, ale nemali dosť toho, čo sme potrebovali (polosyntetický). Chceli sme teda vziať fľašu minerálneho oleja, ale teta v obchode nám ju nechcela predať, pretože by sa nemali miešať. Geir ako chemik vie, čo sa dá miešať, ale teta sa nedala 😊
Už bola takmer polnoc, keď sme si našli miesto na spanie. Dosť dlho sme hľadali vhodné miesto, ale nakoniec sme boli spokojní a dokonca tam nebolo ani veľa komárov. Po celom dni na nohách sme boli unavení a museli sme spracovať veľké množstvo dojmov, takže sme hneď zaľahli.
