Kemerovo a Kuzbass

Dnes sme sa zobudili o 06:30 na to, že okolo nás prešiel traktor a postrekoval pole. Veľmi sa o nás nestaral, ale aj tak sme vstali a pobrali sa preč. Zastavili sme na odpočívadle a pripravili si raňajky. Geir využil príležitosť a oholil sa.

O desiatej sme boli v Kemerove. Novokuzneck aj Kemerovo sú vraj nudné priemyselné mestá. Ale centrum je pekné v obidvoch mestách. V Kemerove sme zaparkovali vedľa filharmónie a malého kostolíka. Na veľkom námestí Pl. Sovjetov je veľká socha Lenina obklopená administratívnymi budovami ako mestský úrad a pošta. Na budove pošty mali veľký teplomer, ktorý ukazoval teplotu vonku.

Kráčali sme ďalej k divadlu a po dlhej aleji dole k rieke Tom. V aleji stál pamätník A. Leonova, ktorý ako prvý človek vystúpil do otvoreného kozmického priestoru v roku 1965, a niekoľko plakiet dôležitým ľuďom (hrdinom) v meste, vojnový pamätník s plameňom a vojnové múzeum dole pri rieke. Na druhej strane rieky sa týči veľký nápis Kuzbass v štýle Hollywoodu.

Kemerovo má ináč najlepší ruský tím v bandyhokeji, vrátane ženského, a v roku 2007 usporiadalo majstrovstvá sveta v bandyhokeji. Práve v Rusku a škandinávskych krajinách je bandyhokej najviac rozšírený. Na Slovensku sa hrával do roku 1928, kedy ho nahradil ľadový hokej.

Po nejakom čase sme sa vymotali z mesta a vyrazili sme smerom na Krasnojarsk. Na viacerých miestach na ceste sa pracovalo a čakalo sa dosť aj na železničných priecestiach. Natankovali sme a kúpili si jedlo v obchode, kde mali len ščot (guľôčkové počítadlo). Obed sme si pripravili pri ceste, kým sme čakali v zápche 😊 Prefrčali sme okolo Ačinska, kde je veľká továreň chrliaca obrovské množstvá dymu. Nechceli sme spať v jej blízkosti, tak sme išli ešte kúsok. Po 500 kilometroch a 8,5 hodine celodennej jazdy sme konečne zastavili a oddýchli si.