Listvjanka, omul a nerpa

Včera sme si dohodli raňajky na deviatu. Pripravila nám ich Andrejova manželka. Podávala volské oko, opečené zemiaky a chlieb a bolo to výborné. Andrej chcel, aby sme zaplatili len za raňajky, keďže včera dostal od nás veľa darčekov. Pýtali sme sa ho na múzeum a retro park, ktorý mal byť v Listvjanke a povedal, že nás tam zavezie. Jeho dcéra, ktorá tiež pomáha v rodinnom podniku, sa s nami zviezla k ich domu. Lepšie povedané, bolo to domisko, ktoré on sám postavil z 18 000 kíl hliny a mal tam aj garáž pre 3 autá. Potom sme sa odviezli k jeho kamarátovi, ktorý vlastní centrum psích záprahov. Má 45 psov husky z Kamčatky a Aljašky, dokonca aj z Česka, medzi nimi aj miešance. Ukázal nám všetkých psíkov, ktorí relaxovali na svojich miestach pri dome. V roku 2008 získal 1. miesto na pretekoch v Karelsku. Pozval nás k nim domov a ukázal nám krátky film, ako vozí turistov v psom záprahu po zamrznutom Bajkalskom jazere. Jeho manželka nám uvarila čaj a darovali nám nejaké brožúry. Potom sme sa vybrali do Retroparku. Bolo tam dosť starých áut, motoriek značky Ural a figúrok vyrobených z kovového šrotu. Nevyberali vstupné, ale mali škatuľu na „opravy“.

V Bajkalskom jazere žije 2 600 druhov živočíchov a rastlín a 80 % z nich nenájdeme nikde inde na svete.

Príkladom je sladkovodná ryba, ktorá sa po rusky volá omul a po slovensky síh bajkalský. Je z čeľade lososovitých a vyskytuje sa iba v Bajkalskom jazere. Omul je veľmi obľúbený kvôli chutnému mäsu. Na Bajkale je hlavným zdrojom obživy, tvorí 2/3 všetkých vylovených rýb a tiež sa vyváža. Nekontrolovaný lov omula viedol v roku 2004 k jeho zaradeniu medzi ohrozené druhy a dnes sa jeho lov obmedzuje. V 40-tych rokoch dokonca kvôli lovu omula postavili gulag na ostrove Olchon. Predáva sa udený, sušený alebo solený a je to naozaj lahôdka.

Ďalším vzácnym zvieratkom na Bajkale je tuleň bajkalský, v miestnom jazyku nerpa. Je jediný sladkovodný druh tuleňa na svete. Je to jeden z najmenších druhov tuleňov, je dlhý asi 110 centimetrov a váži 75 kíl. Dožíva sa 56 rokov. Má sivú alebo čiernu srsť, výnimočne hnedú. Dokáže sa ponoriť do hĺbky 300 metrov a vydržať pod hladinou až 70 minút. Evenkovia ho lovili už pred 4 500 rokmi. Neskôr ho lovili vo veľkom hlavne kvôli vzácnej kožušine, ale v súčasnosti nie je ohrozený. V Listvjanke majú akvárium s tuleňmi, ktoré predvádzajú nacvičené triky. Dva z nich sú uväznené v klietke a dva predvádzajú rôzne akrobatické kúsky. Boli dobre vycvičení a robili všetko možné, tancovali a hádzali loptu do koša. Celé predstavenie trvalo pol hodiny a nemohli sme fotiť, aj keď sme za to zaplatili. Neskôr sme zistili, že sme zaplatili za to, aby sme sa po predstavení odfotili s tuleňmi.

V Bajkalskom múzeu, odborne nazvanom Limnologické múzeum, ktoré založili v roku 1927, sa všetko týkalo Bajkalu. Grécke slovo limne znamená jazero a limnológovia sa zaoberajú vnútrozemskými vodami (potokmi, riekami, rybníkmi, jazerami). Okrem prehliadky akvária s rybami z Bajkalu a výstavy o výskume morského dna Bajkalského jazera od 70. rokov do súčasnosti sa v múzeu dozviete rôzne fakty o Bajkalskom jazere, flóre, faune, objavoch a iných zaujímavostiach.

Z Listvjanky sme sa vydali smerom na Irkutsk. Hotel sme si rezervovali na nete, ale keď sme tam prišli, zistili sme, že našu rezerváciu stratili, nemali pre nás izbu a hotel bol v pochybnej štvrti a bez možnosti parkovania. Nechceli sme tam zostať a skúšali sme si nájsť nové ubytko, ale nebolo to ľahké. Unavení po celom dni sme sa začekinovali do hotela Angara, obrovského hotela na veľkom námestí. Bol to starý, ale zrekonštruovaný hotel. Mali už len izby za 5 000 rubľov, čo sa nám zdalo prehnané, ale nechcelo sa nám zase hľadať iný hotel, tak sme to vzali. Registrácia trvala veľmi dlho, navyše sme museli platiť každý za seba, aj keď sme bývali v jednej izbe. Na izbe boli ruské postele, v ktorých bolo cítiť struny. Internet nefungoval. Parkovanie za hotelom bolo bezpečné a stálo 20 rubľov/hodinu. Na chodbe sedela dežurnaja a dávala pozor. Štandard hotela za veľa nestál a rozhodne nezodpovedal cene. Ale dosť bolo sťažovania, ešte sa ukáže, že to môže byť oveľa horšie. Až v hoteli sa nám podarilo ochutnať omula, ktorého sme si kúpili v Listvjanke, a bol výborný. Už sa tešíme aj na zajtrajšiu desiatu. Poriadne unavení sme si ľahli do „mäkkučkých“ postelí 😊