Múzeum a umelecká štvrť

V týchto dňoch vuyžívame možnosť pripojiť sa na internet na izbe a doobeda surfujeme po nete a vybavujeme. Na obed sa vyberieme von a stihneme si pozrieť jednu, možno dve veci. Dnes sme sa autobusom odviezli k Vancouverskému múzeu (Museum of Vancouver). Jedna výstava bola zameraná na Bangru (Bhangra), čo je druh tanca z južnej Ázie (Pandžábu), ale aj forma prejavu rôznymi spôsobmi: sociálnym, kultúrnym a politickým. Takýto spôsob prejavu využívali Kanaďania pôvodom z južnej Ázie napríklad počas svojho boja za vyššie platy alebo volebné právo. Druhá časť výstavy sa zaoberala mestom, jeho prvými obyvateľmi, imigrantmi z Číny a Japonska, prvou a druhou svetovou vojnou, životom v 50. rokoch a hipisákmi. Dozvedeli sme sa, že po útoku na Pearl Harbor v roku 1941 kanadských Japoncov zadržali, niektorých poslali naspäť do Japonska (vrátane tých, ktorí sa v Kanade narodili), zatiaľ čo iným bola poskytnutá možnosť presťahovať sa na východ krajiny, čím by sa japonská komunita roztrúsila po celej krajine.

Geir už nejaký čas sníval o hamburgere. Dnes sa jeho sen splnil 😊 Autobusom č. 2 sme sa odviezli naspať do centra mesta, vystúpili na ulici Burrard St./Davie St. a prešli sa po ulici Granville St. Pouliční muzikanti hrali a spievali, iní umelci predvádzali akrobatické kúsky, prechádzali sme okolo divadiel, obchodov, kaviarní a reštaurácií. Do jednej kaviarne sme si sadlli aj my, objednali si palacinky s čokoládou a kokosom a pozorovali život na ulici.

Veľkým kontrastom bol starý historický kostol obostavaný mrakodrapmi a hypermodernými 40-poschodovými sklenenými budovami, v ktorých sa nachádzajú hotely a kancelárie. Vysoké supermoderné hotely sú také luxusné, že sa tam takmer nedá ani bývať (pre nás smrteľníkov). Všetko tu má byť také dokonalé, že je až smutné, keď sa zamyslíte nad tým, koľko bezdomovcov a narkomanov vo Vancouveri žije.