Príchod do San Francisca
Dnes sme nemali žiadny konkrétny plán, uvidíme, kde zaktovíme. Skúšali sme sa ubytovať vo viacerých kempingoch, ale všetky boli plné. Dôvodom bol Labor Day, sviatok práce, ktorý zvykne byť v prvý septembrový pondelok a je to zároveň aj koniec letnej sezóny a začiatok školského roka. Všade je veľa ľudí, či už v kempingoch, reštauráciách, kaviarňach, v meste atď. Memorial Day, naopak, sa oslavuje v posledný májový pondelok a všetci školopovinní vedia, že školský rok sa končí a prázdniny začínajú. V tento deň si Američania uctievajú pamiatku všetkých vojakov, ktorí padli za vlasť.
Nakoniec sme zaktovili v Marin RV Park v Larkspuru a rezervovali si ubytovanie hneď na tri noci, keď už sme sa dostali tak ďaleko. Boli sme totiž kúsok od San Francisca, ktoré sme chceli podrobnejšie prebádať. Bolo nám pridelené miesto pre karavany na štrku a mali sme prístup k sprche, internetu a slnku. So slnkom v San Franciscu sa neradno zahrávať. V kempe predávali tričká s nápisom „On the sunniest side of Golden Gate Bridge”, teda na tej slnečnej strane mosta Golden Gate Bridge. Larkspur sa nachádza severne od San Francisca a tento nápis mal znamenať, že slnko svieti na severnej strane mosta Golden Gate Bridge, zatiaľ čo San Francisco leží južne od neho a je tam zima. Nie je to žiadny výmysel, v San Franciscu bola skutočne dobrá kosa. Nemali sme o tom ani tušenia, takže sme nevedeli, že sa máme poriadne obliecť a v meste nám bola zima.
Do mesta sme išli autobusom – linkou 80 to trvalo 1 hodinu a 20 minút, na ceste bolo veľa áut, všetky štyri pruhy na diaľnici boli plné áut dlho pred Golden Gate Bridge. Jazda cez most stála 6 $ a bolo tam veľa okienok, kde sa dalo zaplatiť mýto. Po moste išli aj chodci, ale len po ľavej strane, pretože tú pravú rekonštruovali. Trvalo dosť dlho, kým sa autobus dostal do centra. Vystúpili sme na ulici Mission & 5th St. a v turistických informáciách sme chceli zistiť, čo sa dá v meste vidieť a robiť, ale už mali zavreté. Videli sme tú známu električku, ktorá premáva hore a dole po strmých uliciach mesta a v ktorej ľudia stoja a visia z nej 😊 Ináč sme sa len prechádzali, obzerali, sadli si na kávu v kaviarni, kde sme museli bojovať o stoličky, pretože tam bolo veľa ľudí. O 21:00 sme naskočili na autobus naspäť do kempu. K Ľube si prisadol jeden Peruánec, vypytoval sa, okrem iného na to, kde bývame. Keď sme už išli vystúpiť na našej zastávke Lucky Drive, zaangažoval do toho celý autobus. Američania sú veľmi zhovorčiví, sú zvyknutí dať sa do reči s okoloidúcimi na ulici, zastávke, autobuse, vlastne kdekoľvek. Keď nastúpia do autobusu a vidia niekoho sedieť samého, sadnú si vedľa neho. V Nórsku je to presne naopak, ľudia hľadajú voľné miesta a v žiadnom prípade si nesadnú k niekomu, koho nepoznajú; urobia tak, iba ak by bol autobus úplne plný. Američania majú radi small talk, teda konverzáciu o ničom, Nóri ani veľmi nie. Slováci sú asi niekde v strede. Medzi ľuďmi je samozrejme rozdiel, ale vo všeobecnosti by sa to takto hádam dalo zhrnúť.