Dve nové autobatérie
Odkedy sme vybrali auto z kontajnera v Seattli, máme problém s autobatériami. Nedobíjajú sa dostatočne. Používame ich na nabíjanie mobilov, počítača, foťáku, lampu na čítanie v stane a nafukovanie Ľubinho madraca, ale to by nemal byť problém. Bolo by dobré zistiť, prečo sa batéria tak rýchlo vybíja. Dnes sa teda Geir rozhodol: buď to zistí, alebo to nezistí 😊 Nakoniec sa rozhodol to zistiť. Tá nová batéria mala 55A a tá stará 95A, čo nefungovalo, takže kúpil dve úplne nové. Ukázalo sa, že kupovať novú 12-voltovú batériu nebol dobrý nápad, keďže obidve sú sériovo napojené na 24 voltov. Ak nemajú rovnakú veľkosť (ampéry), tak bude problém aj s nabíjaním. V obchode natrafil na mladú silnú babu, ktorá mu batérie predala, a aj ich sama odniesla do auta a namontovala. Poriadna baba, podľa Geira! Potom mu ukázala svoje vlastné auto, tereňák Chevrolet Siverado, s ktorým najazdila 300 000 míľ a ktoré bolo vo výbornom stave. Batérie boli lacné, dokopy stáli 217 dolárov (vtedy asi 150 eur, v roku 2021 asi 180).
Geir sa mal dobre celý deň. Stretol veľa ľudí, ktorí sa zaujímali o naše auto. Jeden chlapík išiel za naším autom do nákupného centra a zaparkoval vedľa Geira. On mal novší Landcruiser HDJ 100 s motorom V8 na benzín. Doma v garáži mal benzínovú verziu nášho auta, ktoré kúpil nové v roku 1985. Kompletne ho zrenovoval a pochválil sa aj fotkami svojho auta. Naše auto ho veľmi zaujalo, hlavne dieselový motor a farby v interiéri. A 24-voltový systém bol pre neho úplne nemysliteľný. V USA to nie je bežné ani na kamiónoch.
Keďže Ivana a Ľuba neboli veľmi osožné na Geirovej misii, išli do mesta. Odviezli sa tam autobusom a ich prvou zastávkou bola čínska štvrť. Hemžilo sa to tam obchodmi, reštauráciami, kaviarňami a autami. Kostol Old Saint Mary Church bol kedysi najvyššou budovou v meste, dnes je pohltený mrakodrapmi okolo. Mali sme so sebou desiatu, ktorú sme si zjedli v parku s Číňanmi a hrajúcimi sa deťmi. Odtiaľ sme sa vybrali popri Finančnom centre, ktoré bolo kvôli Dňu práce zatvorené, na námestie Maritime Plaza s palmami, fontánami a vežou so zipline. Ľudia vyšli hore na vežu, pripevnili sa na lano, spustili sa a kričali celou cestou dole. Na námestí bol aj stánok s plochými fľašami so zábavnými etiketami, a keďže sme sa dlho rozhodovali, mohli sme prísť aj zajtra a dajú nám zľavu. Sme vlastne už úplne pri nábreží a terminále pre trajekty. Na jeho fasáde je pekná veža s hodinami a americkou vlajkou a vo vnútri je trh a kaviarne. Keď sme sedeli na lavičke, prišiel k nám jeden ujo a začal vysvetľovať, kam sa dá ísť v meste pozrieť a najesť. Potom si od nás vypýtal sprepitné za svoje dobré rady! Zrazu ubehol celý deň a začalo byť neskoro. Centrum mesta je dosť veľké, minimálne ak celý deň chodíte pešo. Dostali sme sa na Columbia St., ktorú nám ujo odporučil, a sadli sme si do talianskej reštaurácie, ale ani obsluha ani jedlo neboli dobré. Potom sme našli inú autobusovú zastávku ako včera, z ktorej sme chceli ísť domov. Po ulici Columbia St. sme sa dostali na Lombard St., ktorú sme museli vyšľapať hore. Urobili tam serpentínu pre autá vyzdobenú kvetmi, po ktorej jazdili autá dole a ľudia si ich fotili – to je akože turistická atrakcia. Zastávka, ktorú sme si vyhliadli, tam nebola, a ešte nám aj ušiel autobus a museli sme čakať ďalšiu pol hodinu. Keď sme sa vrátili domov ku Geirovi, rozprával sa so susedom z Floridy, ktorý nám nechal kanister s benzínom, pivo a vodu. Išli vrátiť požičaný karavan a vracali sa domov.
