Louisiana
Dnešný kemp nebol vôbec príjemným miestom, hneď po raňajkách sme sa pohli ďalej. Dnes sme presedeli v aute 5,5 hodiny a dostali sme sa takmer o 500 kilometrov ďalej. V malom mestečku Scott kúsok pred o niečo väčším mestom Lafayette sme strávili noc v kempe. Pridelili nám miesto so strechou nad stanom. Nám to síce veľmi nepomohlo, ale ľudia s klasickým stanom by to určite ocenili. V kempe bola čerstvo pokosená tráva, a obidvaja sme z toho kýchali a ešte sme si ju aj zavliekli do stanu. Bolo tam neskutočné množstvo komárov a veľmi teplo. Naše kempingové miesto ležalo aj dnes pri jazere.
Znova sme v novom štáte, Louisiane. V každom štáte majú návštevnícke centrum na hranici, aby mohli informovať návštevníkov o tom, čo tam môžu vidieť a robiť. Je to celkom dobrý nápad, pretože cestu po USA sme nemali vopred naplánovanú, takže sa nám celkom hodilo získať nejaké informácie od domorodcov. V takýchto Visitor Center ponúkajú zvyčajne kávu zadarmo, ale inak je tam zima ako v mrazničke.
Louisiana má zhruba toľko obyvateľov, koľko malo Nórsko, keď sme tam boli v roku 2011, teda asi 4,6 milióna (dnes má Nórsko takmer 5,4 milióna obyvateľov). Louisiana hraničí s Texasom na západe, odkiaľ sme práve prišli, s Arkansasom na severe, Mississippi na východe a z juhu ju obmýva Mexický záliv. Má najdlhšie pobrežie zo všetkých štátov, 24 000 kilometrov, a 41 % močiarov v celej USA.
Louisiana bola kedysi taká veľká, že na severe susedila s Kanadou. Patrila najskôr Francúzsku, potom Španielsku a nakoniec Spojeným štátom. V roku 1803 predalo Francúzsko obrovskú oblasť Spojeným štátom a v roku 1812 sa Louisiana stala súčasťou USA. Názov štátu pochádza z čias, keď patril Francúzsku a preto je pomenovaný podľa francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. Louisiana, ako jediný štát v USA, je kvôli katolíckej tradícii administratívne rozdelená na farnosti (parishes), nie župy (counties). New Orleans je najväčšie mesto štátu a Baton Rouge je jeho hlavným mestom. Nachádza sa tam najvyšší capitol v USA, sídlo guvernéra a kongresu. Je vysoký 137 metrov, má 34 poschodí a postavili ho počas hospodárskej krízy v roku 1929.
Americké autá
Preprava autom je základom amerického spôsobu života („the American way of life“). Každá rodina má minimálne jedno auto, väčšina však dve: jedno pre ženu a druhé pre muža. Tým druhým je najčastejšie veľký pick-up, na korbu ktorého sa dostanete jedine po rebríku, a ktorý žerie veľa paliva (väčšinou benzín). Kým naše auto spotrebuje 10 litrov na 100 km, takýto pick-up spotrebuje 27 litrov na 100 km. A spotreba sa zvyšuje, keď ešte ťahajú za sebou tie obrovské prívesy. Jeden zo šiestich Američanov nemá čo jesť. Ako si môžu potom dovoliť financovať svoje autá? Benzín je relatívne lacný, to je pravda, stojí asi toľko čo v Rusku: 1 dolár za liter, čiže 5 nórskych korún alebo 1 euro. USA nevsadili na kolektívnu dopravu, dôvodom čoho sú veľké vzdialenosti v krajine. Radšej vybudovali cesty a tých je v krajine neúrekom: 6,5 milióna kilometrov! V USA je registrovaných 150 miliónov áut, čo tvorí 15% svetového automobilového parku. A čo sa znečistenia ovzdušia týka, tak veľmi sa čím chváliť teda nemajú. Stačí len spomenúť tie pick-upy a karavány a obrovské množstvo áut na cestách. V USA sa predávajú autá s veľkými motormi, v USA je predsa všetko veľké. Osobné autá s 5,7 litrovým motorom nie sú v Nórsku takmer ani povolené, a ak áno, tak si za ne treba dobre priplatiť. Takéto autá sú samozrejmosťou takmer v každej americkej domácnosti. Napríklad auto Vassilija (Mercedes S 550 AMG), ktorého sme stretli v Kente, teda okrem toho, že je nepriestrieľné a má v ňom radar, ktorý za neho aj šoféruje (a on si môže vybavovať faktúry alebo čítať noviny), stojí v Amerike 100 000 dolárov (600 000 NOK alebo 70 000 eur), kým v Nórsku stojí 1,8 milióna nórskych korún (300 000 dolárov alebo 210 000 eur). Horšie však je, že jeden zo siedmych Američanov nemá poistenie na auto. Američanov stojí poistenie asi 1 dolár na deň, čo je relatívne lacné. My sme si vybavili poistenie za približne 3 doláre na deň, relatívne málo na to, že sme cudzinci a že je to krátkodobé poistenie. V USA nechce skoro žiadna poisťovňa poisťovať zahraničné autá, my sme však natrafili na jednu veľmi schopnú pani, ktorá síce musela zmeniť VIN číslo (identifikačné číslo vozidla), ale ináč s tým nemala problém 😊
Väčšina amerických náklaďákov/ťahačov má klasickú predĺženú kapotu v prednej časti auta. Mnohé z nich majú stále staré karosérie, v ktorých je úzka kabína, ale zato väčší obytný priestor vzadu. Autá sú vybavené modernou technológiou, ale pôsobia „staro“. Ten zlatý Peterbilt so značkou TMC na fotke dole patril manželskému páru, ktorý sa striedal počas jazdy. Keď videli, ako Geir pokukuje po aute a ako si ho fotí, pozvali ho, aby sa išiel pozrieť dnu. Všetko tam bolo tip top 😊
