Najdlhšia rieka v USA a cukrová trstina
Mississippi je najdlhšou riekou USA s dĺžkou 3 766 kilometrov. Spolu s riekou Missouri meria 5 971 kilometrov a je tak štvrtou najväčšou riekou na svete. Preteká zo severu na juh a rozdeľuje krajinu na východ a západ. Preteká 31 štátmi a dvoma kanadskými provinciami, a ústi do Mexického zálivu rozsiahlou deltou s veľkosťou 36 000 km2. Jedna tretina Louisiany leží nižšie ako rieka Mississippi, hroby na cintorínoch sú umiestnené nad zemou a štát vynakladá obrovské sumy na systém drenážnych čerpadiel a hrádzí.
Cez rieku Mississippi sme sa dostali po moste Sunshine Bridge, pomenovanom po guvernérovi Louisiany Jimmiem Davisovi. Ten sa preslávil piesňou „You Are My Sunshine“, ktorú neskôr vyhlásili za oficiálnu pieseň štátu.
Louisiana je významným producentom cukrovej trstiny, ktorú vidno všade pozdĺž rieky Mississippi. Cukrová trstina je vysoká zelená tráva, ktorá rastie vo zväzkoch a práve, keď sme tam boli, bolo obdobie zberu. Domy, okolo ktorých sme prechádzali, boli pekne udržiavané, trávnik pokosený a majitelia pravdepodobne z vyššej spoločenskej vrstvy.
Mali sme namierené do dediny Vacherie, kde sa nachádza plantáž cukrovej trstiny Laura. V Louisiane, rovnako ako v ostatných štátoch Konfederácie, existovalo veľa plantáží, kde pracovali otroci. Dnes sú buď schátrané, zbúrané, prerobené na súkromné domy alebo zachované a slúžia ako múzeá. Zo starej kreolskej plantáže Laura je dnes múzeum, ktoré ponúka prehliadky so sprievodcom. Vybrali sme si ju kvôli tomu, že Lonely Planet ju označilo za najlepšiu historickú prehliadku v USA. Naša sprievodkyňa nám toho chcela toľko povedať, že rozprávala pri nádychu aj výdychu a zívala počas celej prehliadky. Ale bola veľmi dobrá.
Kreol je potomok európskych prisťahovalcov, väčšinou Španielov, Francúzov a Portugalcov, v Strednej a Južnej Amerike. Ich jazyk, kultúra, hudba a jedlo vznikli zmiešaním viacerých kultúr. Kreoli zvykli robiť obchody vo svojom dome a do kancelárie sa presunuli až po 20-ročnom tlaku zo strany Američanov. Rodina Duparcovcov postavila hlavnú budovu na plantáži v roku 1805 a žila tam 200 rokov. Zanechali po sebe 12 historických budov a francúzsku záhradu.
Okolo roku 1860 postavili 69 chát pre otrokov a každá z nich bola určená pre dve rodiny. Uprednostňovali celé rodiny, pretože riziko, že by utiekli, tak bolo menšie. Neskôr otrokov nahradili stroje na spracovanie cukrovej trstiny a jeden stroj vykonal rovnakú prácu ako kedysi 500 otrokov. Laura, po ktorej je plantáž pomenovaná, mala 14 rokov, keď odišla z domu do internátnej školy, a 17, keď plantáž prevzala po svojich rodičoch. Neskôr ju však musela predať, ale svoje spomienky opísala v knihe na 5 000 stranách, a tie sú dnes základom prehliadok v múzeu.
