Sme v najväčšej krajine sveta

Tak dnes je deň s veľkým D. Ideme prekročiť hranice Ruskej federácie, o ktorej sme toho veľa počuli (a veľmi pozitívne to nebolo). Vyrazili sme skoro ráno, na ruskú hranicu to bolo 170 kilometrov, asi tak dve a pol hodiny cesty autom. Po zvážení viacerých možností sme sa nakoniec rozhodli pre hraničný prechod Vaalimaa – Torfjanovka. Nebolo tam veľa áut a išlo to relatívne rýchlo.

Ruskej hranice sme sa báli ako čert svätenej vody, ale nakoniec bol jej prechod úplne bezproblemový. Pasová kontrola a vyplnenie migračnej karty prebehli rýchlo (formuláre boli len v ruštine). Horšie to bolo s autom. Keby nám jedna colníčka nepovedala, že máme v deklarácii uviesť všetky veci, čo so sebou máme (názov, koľko kusov číslom a slovom, cena, atď.), tak by sme boli vybavení za pol hodinu. Takto sme tam strávili 2 hodiny a vôbec ich nezaujímalo, kam ideme, aké víza máme, ledva sa pozreli do batožinového priestoru (ten bol dobre naplnený 🙂 Keď sme odovzdali formulár na kontrolu, colníci sa z nás iba smiali a zabávali sa na tom, či nám majú dať vybrať všetky veci z auta. Mali sme šťastie, rozmysleli si to a poslali nás kade ľahšie. Prvý krok, bezbolestný vstup do krajiny, sme zvládli na jednotku 🙂

Na hranici sme tiež zistili, ako to teda je s tým povolením pre dovoz zahraničných áut. Vyplnili sme dve kópie formulára a opečiatkovali nám ich na 3 mesiace. Bol to práve tento formulár, o ktorom sme čítali, že ho bolo treba po 14 dňoch predĺžiť a boli s tým problémy. My sme asi mali šťastie, lebo povolenie sme dostali na celý pobyt a ešte aj o pár dní naviac, teda pár dní po vypršaní víz.

Od hranice to bolo 198 km do Petrohradu a trvalo nám to 5 hodín (1 hodinu v zápche). Na tomto úseku sme sa prvýkrát stretli s ruskou políciou. Policajt si iba chcel pozrieť Geirov vodičák, ale Geir bol taký odvážny, že mu ponúkol aj svoj pas 🙂 Dopadlo to dobre, policajt bol asi len zvedavý. Naša prvá policajná kontrola je teda za nami. Zmenil sa aj čas a hodinky sme si museli nastaviť o 1 hodinu dopredu (teraz sme 2 hodiny pred Nórskom/Slovenskom).

Po ceste do Petrohradu

V Petrohrade sme si vopred zajednali kemping. Nie kemping v pravom slova zmysle, lebo také v Rusku neexistujú. Bolo to vlastne iba parkovisko pri hoteli Elizar a sanitárna budova bola v unimobunke. V hoteli sme mohli využiť saunu, internet a kaviareň a objednať si aj raňajky alebo obed. Hotel sa nachádza mimo centra mesta a doslova je obkolesený panelákmi. Keďže v Rusku sme boli úplní nováčikovia, prvú noc sme chceli byť v bezpečí a nielen tak nadivoko kempovať. Miesto pri hoteli sme si objednali až na 6 nocí a to kvôli tomu, že oslavy Dňa víťazstva 9. mája sme v každom prípade chceli zažiť v niektorom veľkom meste. Keďže sme vyrazili s meškaním, do Moskvy by sme to už nestihli, tak sme sa rozhodli pre Petrohrad. Výhodou tohto ubytovania bolo aj to, že v hoteli nás zaregistrovali a nemuseli sme teda zháňať policajnú stanicu. Lebo ak nebývate v hoteli, tak sa musíte zaregistrovať na polícii. Takto len odovzdáme pas a migračnú kartu na recepcii, oni si spravia kópie zo všetkého, čo sa dá, a o pár hodin alebo na druhý deň nám dajú spodnú časť registračnej karty. Túto si treba uchovať a odovzdať pri odchode z krajiny. Niekedy nás teda dobre vytočili, hlavne keď si kopírovali všetky potvrdenia z predošlých hotelov, kde sme bývali. Ale v podstate sa nad tým netreba rozčuľovať, lebo aj samotní Rusi sa musia registrovať a na Slovensku to tak tiež vždy fungovalo. V Nórsku to tak už nefunguje, tam im stačí kreditka.

Hotel Elizar – náš hotel v Petrohrade

Zopár faktov o Rusku

Rusko je najväčšia krajina na svete čo sa týka areálu (17 mil. km²). Je takmer dvakrát taká veľká ako Kanada, druhá najväčšia krajina sveta. Sibír samotná je viac ako 1,5-krát väčšia ako Austrália s 30 mil. obyvateľov (140 mil. v celom Rusku). Rusko, podobne ako Čína, hraničí so 14 krajinami, čo je viac ako ktorákoľvek iná krajina na svete. Pozemná hranica meria 20 241 km. Bergen leží na 5. stupni a Vladivostok na 132. stupni zemepisnej šírky, čo je takmer tretina celej zemegule! Rusko má najviac časových pásiem na svete a najdlhšiu cestu národného významu na svete. Ruština je štrvtým najpoužívanejším jazykom na svete a hovorí ňou 285 miliónov ľudí (na porovnanie: angličtinou hovorí 512 miliónov ľudí).

Asi všetci viete, že Nórsko je jednou z tých 14 krajín susediacich s Ruskom. Ale vedeli ste, že Nórsko je jedinou z týchto 14 krajín, ktorú Rusko nikdy nenapadlo, neokupovalo a nikdy s ňou nebolo vo vojne? Vzťah Ruska s Nórskom je jedinečný. Je to možno aj tým, že spoločná hranica meria len 200 km a nachádza sa v málo zaľudnenej oblasti na severe Nórska, teda ďaleko od strategických záujmov centier oboch krajín. Rusko bolo prvým štátom, ktorý uznal Nórsko po získaní nezávislosti od Švédska v roku 1905. V roku 1991 bolo zase Nórsko prvým západným štátom, ktorý uznal Rusko po rozpade Sovietskeho zväzu. Dokonca aj počas studenej vojny bol vzťah medzi Nórskom a Ruskom relatívne dobrý. Spomenúť treba aj Fridtjofa Nansena, ktorý pomohol 30 miliónom Rusom počas hladomoru v rokoch 1921-1922 a v roku 1922 za to získal Nobelovu cenu za mier.

Vzťah Slovenska a Ruska je úplne iný. Slovensko síce nemá s Ruskom spoločné hranice, ale bolo pod jeho „krídlami“ 40 rokov. Na rozdiel od Nórska zažilo vtedy ešte Česko-Slovensko okupáciu a sovietske jednotky zostali na jeho území až do roku 1991. Vedeli ste, že 8 dní po vpáde sovietskych vojsk do Česko-Slovenska (21. augusta 1968) sa v Nórsku konala kráľovská svadba, kedy si kráľ Harald vzal za manželku Sonju? Po páde komunizmu v roku 1989 sa po 40 rokoch otvorili hranice a Slovákom sa naskytla možnosť cestovať do iných krajín ako len bývalých sovietskych republík. Ani ruština už nebola povinným jazykom v školách a niekoľko rokov bol dokonca nedostatok ruských prekladateľov a tlmočníkov. Slovensko a Rusko majú ale aj veľa spoločného: sú to slovanské národy, hovoria podobným jazykom, majú spoločnú mentalitu a kultúrnu blízkosť.