Ako sme cestovali moskovským metrom
Dnes sme robili iba dve veci. V pláne sme mali pozrieť si Leninovo zabalzamované telo v mauzóleu, ale Červené námestie bolo uzavreté kvôli koncertu večer a vyzeralo to, že fronta do mauzólea je tak na dve hodiny. Išli sme teda do Kremľa. Tá druhá vec bola povoziť sa metrom. To bolo viac než dosť, pretože obe tieto činnosti boli časovo náročné. Museli sme sa niekde aj najesť, na to sa tešíme každý deň.
Kremeľ – symbol moci v Rusku. Od 12. storočia je sídlom ruských cárov a politickým, historickým a kultúrnym centrom. A práve tu sedí a rozhoduje Putin. Je to preto, že Kremeľ je dnes oficiálnym sídlom ruského prezidenta. Čo znamená slovo kremeľ, sme už vysvetlili. Pre tých, ktorí to zabudli, to znamená mestská pevnosť. Ale Kremeľ v Moskve je aj synonymom politickej administratívy v Rusku. Pôvodná pevnosť bola postavená z dreva v 12. storočí, ale v 16. storočí bola prestavaná z kameňa. Múr okolo Kremľa je 2 kilometre dlhý a až 20 metrov vysoký, je vyrobený z pálených tehál a má 5 brán a 20 veží. Vo vnútri Kremľa sa nachádza veľa budov: katedrály, paláce, kancelárie, kasárne a iné.
Predaj lístkov na vstup do Kremľa je pri Trojičnom moste a veži. Lístok stál okolo 8 eur. Tu sme museli odovzdať ruksak a prejsť cez bezpečnostnú kontrolu. Odtiaľ sme prešli okolo Kongresového paláca (jedinej modernej budovy v Kremli, postavenej v roku 1961) k námestiu s kostolmi. Tu sa každý deň o 12-tej koná ceremónia, na ktorej sa prezidentov regiment predvádza s koňmi, vojakmi a muzikantmi. Kostoly v Kremli patria medzi najvýznamnejšie ruské kostoly. Väčšina z nich bola postavená talianskymi architektmi v rusko-byzantskom slohu s pozlátenými kupolami. Uspenský chrám bol hlavný korunovačný chrám v rokoch 1475–1479 a nad vchodom do chrámu je významná freska Panny Márie z roku 1660. V Archanjelskom chráme sú hrobky cárov z obdobia predtým, ako Peter Veľký presťahoval hlavné mesto do Petrohradu. Chrám Zvestovania zase slúžil cárom na krstiny a svadby.
Okrem chrámov sa v Kremli nachádzajú významné paláce. Veľký Kremeľský palác je komplex palácov z roku 1849, ktoré sa dnes využívajú ako reprezentačné priestory ruského prezidenta. Konajú sa tu aj oficiálne stretnuia a napríklad aj inaugurácia prezidenta. Teremský palác so súkromnými komnatami cárov je tiež súčasťou tohto komplexu. V iných palácoch sú zase vystavené poklady ruskej ríše. Tieto paláce nie sú otvorené pre publikum.
Veľkou atrakciou v Kremli, okolo ktorej je stále veľa turistov, je cársky zvon (z ruštiny doslovne preložené ako cár zvonov). Je to najväčší zvon na svete, váži viac ako 200 ton a preto stojí pri zvonici Ivana Veľkého a nie na nej. Nikdy nebol použitý na zvonenie kvôli tomu, že počas hasenia požiaru v dôsledku prudkého ochladenia praskol. 11-tonový úlomok je vystavený spolu so zvonom.
Po doobedí plnom histórie si trochu oddýchneme. Je čas na jedlo! Celkom sa to hodilo, pretože počasie sa zhoršilo a dážď nás zahnal do kaviarne. Na zahriatie sme si objednali teplé polievky (s hríbami a brokolicou) a ruský šalát. Môžeme rovno spomenúť aj obed, keď už hovoríme o jedle. Ten sme si dali v Mu-mu, samoobslužnej reštaurácii, ktorú nám odporučil Alexander. Tam sme si objednali veľa malých porcií, a to je na jedle v Rusku super. Porcie sú akurát a po obede nie ste takí napráskaní, že sa neviete ani pohnúť. Dnes bol v ponuke šalát so šunkou a syrom, krevetový šalát, mleté mäso v aspiku, mäso po francúzsky, hovädzí steak s vajcom, zemiaky s hríbami a české tmavé pivo Pražský most.
Metro v Moskve je jedno z najkrajších na svete. Preto bola jazda metrom jednou z našich priorít. Metro v Moskve prepraví 9 miliónov ľudí každý deň (viac ako v Londýne a New Yorku spolu). Postavili ho v roku 1935 za Stalina a dnes má 150 staníc. Stalin mal rád klasický štýl, a preto sa v staniciach postavených za jeho vlády nachádza veľa umeleckých diel a drahej výzdoby. Stanice postavené za Chruščova a Brežneva sú menej vyzdobené, boli lacnejšie a praktickejšie. Kúpili sme si lístok za 28 RUB (0,7 eur) a zišli sme do stanice Revolučné námestie (Plošaď revolucii). Mali sme mapu metra a vyberali sme si, ktoré stanice chceme vidieť. Niektoré sme videli už na obrázku a iné sme si vybrali náhodne. Išli sme viac zastávok jednou linkou, ale tiež sme preskakovali na iné linky. V Lonely Planet sa písalo, že dole v metre sa nesmie fotiť, ale to sme čítali až potom, čo sme tam boli 🙂 Asi 1 hodinu sme sa vozili a spolu sme videli 11 staníc s neskutočne krásnou architektúrou. Domorodci sa ponáhľali do práce alebo domov a väčšinou iba vbehli alebo vybehli z metra, architektúra ich veľmi nezaujímala. Ale to sa asi dá povedať o nás všetkých, že to, čo máme doma, si nevážime, až kým nevycestujeme a nezažijeme aj niečo iné. Ak by to niekoho zaujímalo, tak sme boli na týchto staniciach metra: Kurskaja, Komsomolskaja, Prospekt Mira, Novoslobodskaja, Belorusskaja, Majakovskaja, Puškinskaja, Barrikadnaja, Kievskaja a Arbatskaja. Páčila sa nám Majakovskaja s mozaikami na strope, peknými lampami a stĺpmi. Vyhrala Veľkú cenu na svetovom veľtrhu v New Yorku v roku 1938. Naše dobrodružstvo v metre sme ukončili na Arbatskej v blízkosti hotela. Tam sme videli ľudí s tvárami pomaľovanými krvou. Niektorých zobrala polícia, ale nevieme, čo to malo znamenať, možno nejaká demonštrácia?
V hoteli sme si kúpili kartu na internet na 24 hodín a stála nás 1050 RUB, čo je približne 200 korún alebo 26 eur. Bolo to dosť drahé, ale chceli sme nahrať fotky na net, aby sme mali zálohu. Mali sme so sebou externý hardisk, ale ten sa mohol kedykoľvek pokaziť alebo nám ho mohli ukradnúť. Prístup na internet bol výzvou počas celej našej cesty. V tom čase nebolo bežné surfovať na webe v mobile, pretože cena dát v zahraničí bola vysoká. Neuvažovali sme o kúpe miestnej SIM karty, a tak sme boli závislí od internetu v kaviarňach a hoteloch. Fungovalo to celkom dobre, necestovali sme predsa preto, aby sme v kuse čumeli do telefónu. Keď sme potrebovali internet, vždy sme ho našli. Iná vec je, že bol často veľmi pomalý alebo nefungoval vôbec. Aj v tento deň v hoteli v Moskve sa nahrávanie fotiek neuveriteľne vlieklo.