Prechádzka v Omsku
Omsk je druhé najväčšie mesto na Sibíri. Leží len 90 km od hranice s Kazachstanom a hlavná cesta do Omska vedie cez Kazachstan. Museli sme si preto dať pozor, aby sme tam neskončili. Aj domáci nás na to upozorňovali. Omsk sa nachádza na sútoku riek Om a Irtyš a pevnosť Irtyš z roku 1716 bola prvou pevnosťou na rieke Irtyš. Vodné cesty ho spájajú s náleziskami ropy na severe Sibíra a uhoľnými baňami v Kazachstane. Do roku 1990 bolo mesto uzavreté kvôli vojenskému priemyslu, navrhovali tu najmä tanky Black Eagle Tank.
Omsk má dlhé predmestia a relatívne malé centrum. My sme sa tu zdržali len jeden deň. Od parkoviska sme prešli po Leninovej a Gagarinovej ulici, cez Komsomoľský most cez rieku Om k Dume a pokračovali sme po prospekte Karla Marxa až k parku, kde bola Katedrála svätého Mikuláša. Je pekná svetlá z roku 1840 a sú v nej obrazy sibírskych kozakov. Na ulici sme zbadali aj bielu Toyotu, čo na nás trúbila včera, keď sme si robili obed pri ceste. Boli to francúzi a cestovali ešte s dvoma ďalšími autami. Natrafili sme na jednu útulnú kaviareň vedľa katedrály. Mali pekný interiér, moderný jedálny lístok a sedenie na kruhovitej terase. Objednali sme si bliny s mäsom a šunkou a syrom a výborné caffe latte. Mali aj stojan na bicykle a dokonca aj pisoár s kockami ľadu. Odtiaľ sme prešli okolo Leninovej sochy a dostali sme sa pláži, kde sa ľudia vo veľkom kúpali pri rieke. V Omsku je vraj v priemere 300 slnečných dní za rok. Majú tu aj niekoľko originálnych sôch. Na Ľubinej lavičke sedí noblesná dáma, ktorá číta Puškina. Z kanalizačného poklopu sa vystrkuje presne taký istý Čumil ako v Bratislave 😊 Nakoniec sme si nakúpili a presunuli sa ďalej.
Partnerským mestom Omska je Púchov. Vraj aj Jaroslav Hašek bol v Omsku spolu s československými interbrigadistami v roku 1918. Tí tam strážili rezervy zlata cárskej rodiny a pomáhali Bielym (monarchistom), ktorí na čele s admirálom Kolčákom bojovali proti Červeným (boľševikom) a v Omsku vyhlásili dočasnú vládu. Ešte skôr než boľševici dobyli mesto v roku 1919, generál M. R. Štefánik odtiaľ všetkých interbrigadistov odviedol.
