Na návšteve v Novosibirsku
Novosibirsk je 3. najväčšie mesto Ruska. Založili ho v roku 1897 kvôli transsibírskej magistrále, pomocou ktorej poľnohospodári z Altaja prevážali obilie. Až do roku 1926 sa mesto volalo Novonikolajevsk na počesť cára Mikuláša II. Novosibirsk bolo jedno z prvých miest, kde zaviedli povinnú školskú dochádzku v roku 1913. V roku 1962 sa Novosibirsk mohol hrdiť titulom najmladšie mesto na svete s viac ako 1 miliónom obyvateľov. Do roku 1990 bol uzavretým mestom pre cudzincov kvôli výskumným ústavom. Dnes je Novosibirsk najväčšie a hlavné mesto Sibíri asi s 1,5 milióna obyvateľmi.
Cez mesto preteká rieka Ob, štvrtá najdlhšia rieka na svete (3 680 km) a jedna z najväčších v Rusku. Preteka cez celú Sibír a vlieva sa do Severného ľadového oceána. Jej najväčšími prítokmi sú rieky Katuň a Bija, ktoré pramenia v Altajských horách.
Cesta do centra Novosibirsku nám trvala niečo vyše hodiny. Išli sme po ceste M53 smerom na sever, ktorá nás pekne priviedla na Leninove námestie. Už o 10-tej hodine bolo 22 stupňov. Zaparkovali sme pred operou, ktorá je vraj najväčšou operou v Rusku s kapacitou 2 000 divákov. Prípravy už boli v plnom prúde, robilo sa pódium, vešali transparenty a balóny a na všetko dohliadala polícia. Dnes je 12. jún, štátny sviatok v Rusku. Oslavujú získanie nezávislosti v roku 1991. My sme sa pridali a oslavovali sme spolu s Rusmi, bolo tam veľa ľudí.
Po chvíli sme sa pohli ďalej po Krásnom prospekte a pozreli sme si kaplnku svätého Mikuláša z roku 1915 (prestavanú v roku 1991), ktorá je geografickým stredom Ruska. Odtiaľ sme pokračovali ku katedrále Alexandra Nevského postavenej v byzantskom štýle z červených tehál a so zlatými kupolami. Vo vnútri boli pekné nástenné maľby.
Keď sme zas boli pri aute, zobrali sme si so sebou počítač a chceli sme sa pripojiť na internet. V kaviarni nemali ani fungujúci internet ani to, čo sme si objednali. Išli sme teda ďalej a podarilo sa nám dostať sa na internet inde. O registrácii víz v Altajskej republike sme počuli všeličo, tak sme si to chceli overiť. Zajtra pôjdeme do Barnaulu a spýtame sa tam v cestovnej kancelárii, ktorá v Altajských horách vlastní niekoľko hotelov a ponúka aj rôzne aktivity.
Nakoniec sme si dokúpili jedlo a vyrazili z mesta. Asi o ôsmej večer sme zastavili len niekoľko kilometrov od Novoaltajska a Barnaulu. Ešte sme mali z domu tatarskú, tak sme si spravili kráľovský obed z hranoliek a vyprážaného kuraťa 😊
