Opúšťame krásne Bajkalské jazero

Veľmi sme sa tešili, že sme našli toto úžasné miesto. Bolo tu tak krásne, že sme sa rozhodli tu zostať celý deň. Raňajky boli dlhé a celý deň sme leňošili. Naše aktivity boli v bezprostrednej blízkosti auta. Museli sme porobiť rôzne praktické veci na počítači aj na aute. Opaľovali sme sa a relaxovali. Chvíľu sme mali aj susedov. Prišiel starší pán s dvoma chlapcami a kravami, založili oheň a hrali karty, kým kravičky sa pásli.

Geir sedel na stoličke s perom a papierom a počítal vlaky fujazdiace okolo nás po transsibírskej magistrále. Dospel k záveru, že v priemere idú vlaky, nákladné aj osobné, každú 7. minútu. V noci sme vlaky nepočuli, aj keď sme spali hneď vedľa trate. Tu ale nehovoríme o malých vlakoch. Za každým rušňom je obrovské množstvo vozňov. Keď vlaky prichádzajú z východu a dostanú sa na južný cíp Bajkalského jazera (Kultuk), musia napojiť ďalšiu lokomotívu, aby utiahla vozne cez hory do Irkutska.

Bolo nám takmer ľúto odtiaľto odísť, ale museli sme ísť ďalej. Cestou sme videli mužský kláštor v Posoľskom, ktorý leží hneď vedľa piesočnej pláže. Tam bolo veľa múch, tak sme šli ďalej. V Kabansku majú sovietsky pamätník s horiacim plameňom a policajtov v pozore. Za Kabanskom sme našli pekný kemping. Boli tam rybári, ktorí po celodennej rybačke práve odchádzali domov. Stanovali sme uprostred veľkej lúky hneď vedľa bočného ramena rieky Selenga, pri jej delte. Rieka Selenga preteká cez Ulan-Ude a do Bajkalského jazera. Delta je pomerne veľká a nachádza sa v juhovýchodnej časti Bajkalského jazera. Toto bol náš posledný kontakt s fantastickým Bajkalským jazerom.