Hneď ako sme si určili trasu, začali sme zisťovať formality okolo víz. Informácie sme hľadali dvojmo: pre slovenských aj nórskych štátnych občanov. Do Ruska a USA sme víza potrebovali, do Kanady nie (Slováci môžu byť v Kanade 6 mesiacov bez povolenia, Nóri 3) a mongolské víza sa dali vybaviť na hranici. Američania ponúkali zjednodušenú formu víz, tzv. Waiver Program (EFTA) na 90 dní v priebehu 1 roka. O tie sme si požiadali online, aj sme ich hneď dostali, ale colník na hranici do USA rozhoduje o tom, či nás vpustí. Pre niekoho formalita, pre nás nie celkom úplne (sledujte nás ďalej a dočítate sa ako to dopadlo na hranici medzi Kanadou a USA).

Víza do Ameriky sú vybavené, na rade sú tie do Ruska. Z rôznych zdrojov sme sa dozvedeli, že expedícia, akú plánujeme, je prakticky nemožná. Napriek tomu sme sa nevzdali a začali sme zisťovať, ako to vlastne s vízami do Ruska funguje.

Turistické víza platia len 30 dní a ubytovanie treba mať vopred zajednané na každý deň. My sme samozrejme chceli mať väčšiu voľnosť a zostať v Rusku dlhšie ako 30 dní, keďže trasu sme si vopred detailne nechceli plánovať. To sa dalo dosiahnuť buď súkromnou pozvánkou od známych alebo business vízami. Pravidlá okolo business víz neboli úplne jasné a bolo nám povedané, že ak nás zastavia, tak musíme vysvetliť, aký business robíme v Rusku. V inej vízovej agentúre nám zase povedali, že business víza sa nedajú získať vôbec.

Ruské veľvyslanectvo v Nórsku prijíma žiadosti o vízum 45 dní pred odchodom. No, pravdupovediac, chvíľu sme tŕpli, že čo ak nám tie víza nedajú. Všetko bolo už prichystané, v práci sme podali výpoveď, podnájom sme zrušili, kúpili a prestavovali sme auto, riešili sme očkovanie, poistenie a mnoho ďalších vecí.

45 dní pre odchodom sme teda poslali naše žiadosti vízovej agentúre, ktorá mala zariadiť pozvánku z Ruska a vybaviť aj veľvyslanectvo. K žiadosti sme okrem pasov a fotiek museli pripojiť aj cestovné poistenie a potvrdenie o trvalom pobyte. Asi po 10 dňoch sme získali business víza na 3 mesiace (90 dní) a 2 vstupy a stáli nás 2075 nórskych korún na osobu, čo vtedy bolo asi 266 eur (1 euro bolo vtedy približne 7,79 nórskych korún, dnes je asi 10 nokov).

10 rokov po našej expedícii sa do Ruska vraj dá dostať na elektronické víza – o niečom takom sa nám vtedy ani nesnívalo. V roku 2011 sme sa okrem toho museli pravidelne registrovať buď na polícii alebo v hoteli, aby sme mali doklad o tom, kde sme sa zdržiavali. Všetci cudzinci sa musia registrovať pri vstupe do krajiny alebo najneskôr 3 dni po vstupe, a potom vždy, ak sa zdržiavajú na jednom mieste viac ako sedem dní. Krátko pred naším odchodom tieto pravidlá zmenili (konkrétne 11. marca) a namiesto registrácie každé 3 dni podľa starých pravidiel sa stačilo registrovať každých 7 dní. Rusi očividne zmäkčujú tieto pravidlá. Na hranici dostane každý cudzinec migračnú kartu, čast A si nechajú colníci a čast B treba odovzdať pri opustení krajiny. Časť B platí zároveň na registráciu.

Žiadosť o ruské vízum

Registračný formulár strana 1

Registračný formulár strana 2

Žiadosť o americké vízum online

Schválená žiadosť