Ivana je v Európe a Geir je v Ázii
Raňajky v hoteli sa musia nahlásiť deň vopred a dajú sa vybrať dve jedlá ešte k tomu, čo je štandardne na stole, teda maslo, syr, džem, jogurt a káva. My sme si dali volské oko, párky a bliny s mäsom a tvarohom. Po raňajkách v ruských hoteloch sme zriedkakedy hladní 😊
Po raňajkách sme sa odviezli k hranici medzi Európou a Áziou. Pamätníkov, ktoré označujú hranicu medzi týmito dvoma kontinentmi, je na Urale viac. My sme sa boli pozrieť na ten, ktorý je od mesta vzdialený 17 km na západ. Videli sme ho z diaľnice, keď sme prichádzali do Jekaterinburgu prvý deň, ale vtedy sme nemohli zastaviť. Dnes sme ho prebehli, lebo nebol značený a nevedeli sme úplne presne, kde máme odbočiť. Okrem toho bola hlavná cesta uzavretá, takže sme sa terigali po malých cestičkách. Tento pamätník je relatívne nový, postavili ho v roku 2004 súčasne s moskovskou diaľnicou. Vyrobili ho z dvoch veľkých kameňov: jeden pochádza z najzápadnejšieho bodu Európy (mys Roca v Portugalsku) a druhý z Ázie (Dežňovov mys na Čukotke). Je obľúbeným miestom novomanželov na fotenie. Neboli sme síce novomanželia, ale aj tak sme sa odfotili 😊 Ľudia uväzujú mašle na stromy, ktoré to tam spestrujú. Okrem fotenia sa jednou nohou v Ázii a druhou v Európe, alebo jedného z nás v Ázii a druhého v Európe, sa tam toho veľa nedá robiť, tak sme sa pobrali naspäť do mesta, ešte kým začnú zápchy.
Švédsky bádateľ Johann Philip Stralenberg v 18. storočí zistil, že hranica medzi Európou a Áziou je práve kúsok od Jekaterinburgu. Uznávaný ruský historik a geograf Vasilij Tatiščev túto teóriu neskôr potvrdil. Tatiščev spolu s Georgom Wilhelmom de Genninom, expertom na ťažobný a metalurgický priemysel, založil v roku 1723 Jekaterinburg aj Perm (Tatiščev založil aj Togliatti). Žili v období Petra Veľkého a preto mesto pomenovali po jeho manželke Kataríne I. Mesto bolo vždy bohaté: boli tu bane, mlyny, spracovávalo sa železo, kovy a oceľ, vyrábali sa medené mince a v roku 1845 pochádzalo 47 % svetovej produkcie zlata práve odtiaľto.
Jekaterinburg sa v rokoch 1924-1991 volal Sverdlovsk na počesť Jakova Sverdlova, boľševického straníckeho predáka, o ktorom sa hovorí, že bol zodpovedný za popravu cára Mikuláša II. a jeho rodiny práve tu v Jekaterinburgu v roku 1918. Aj keď si mesto v roku 1991 zmenilo meno na Jekaterinburg, na žiadosť obyvateľov si župa ponechala názov Sverdlovsk. Jekaterinburg je dnes 4. najväčšie ruské mesto a západne orientované so všetkými modernými výdobytkami, aj keď pre cudzincov bolo až do roku 1990 uzavreté. Majú dokonca turistické informácie, ktoré sme objavili v deň odchodu 🙂
