Lenin a Alexander Nevský – dôležité postavy ruských dejín
Na dnešné ráno sme si naplánovali fotografovanie auta na Červenom námestí. Autom sa tam oficiálne nedá ísť, ale bola nedeľa a málo áut, tak sme si hovorili, že to riskneme. Na námestí ale práve rozoberali tribúnu z 9. mája, takže tam boli aj policajti a tí nás hneď otočili. V predošlé dni sme si boli obhliadnuť priľahlé uličky a odkiaľ by sa dalo najlepšie fotiť. O 6:30 ráno sme teda vyrazili a išli sme rovno na naše vytipované miesta. Nakoniec sa nám nepodarilo vyfotiť auto na Červenom námestí, ale pred Chrámom Vasiľa Blaženého hneď pri námestí 🙂
Po raňajkách v hoteli sme sa vrátili naspäť na Červené námestie, tentokrát sme mali namierené do Mauzólea Vladimira Iľjiča Lenina. Majú otvorené od 10:00 do 13:00, tak sme radšej išli už o 9-tej. Vstup bol zdarma a všetky veci sme si museli zamknúť v skrinkách. Najprv sme čakali v jednom rade, potom v druhom a potom sme museli prejsť bezpečnostnou kontrolou. Po nej ide celá skupina spolu ako detičky v škôlke pozdĺž Kremeľského múru do mauzólea. Tam už čakajú strážcovia, ktorí dávajú pozor na Lenina. Vnútri je úplná tma. Leninove zabalzamované telo vyzerá ako vosková figurína. Prejdeme okolo sarkofágu Lenina, stále všetci pekne za sebou v rade, a po niekoľkých minútach sme vonku. Pokračujeme popri Kremeľskom múre na druhú stranu námestia a prechádzame popri všetkých veľkých štátnikoch ako Stalin, Andropov, Brežnev. Aby sme sa dostali k našim veciam v skrinke, musíme obísť pol námestia. Na námestí sa konala nejaká akcia, vyzeralo to ako prvomájový sprievod za starých čias. Ľudia mávali zástavami s portrétom Lenina, takže možno mal nejaké výročie.
Na Manéžnom námestí sme objavili veľké podzemné obchodné centrum. To je to obrovské námestie pred hotelom Moskva a v blízkosti Červeného námestia a Alexandrovského sadu. Chodili sme okolo každý deň, ale netušili sme o ňom. Tu sme si dali obed a rozlúčili sa s Moskvou.
Poobede sme dorazili do Vladimíra, asi 200 km východne od Moskvy. Ubytovali sme sa v hoteli Vladimír so stráženým parkoviskom. Pri výbere ubytovania je pre nás dôležité, aby bolo auto v bezpečí. Na recepcii si urobili kópie našich pasov, migračných kariet a starých registračných pásiek z Petrohradu a Moskvy. Naša izba bola zo sovietskych čias, ale čistá a vynovená. Na každom poschodí je chyžná (dežurnaja). Táto osoba, zvyčajne žena, má na starosti celé poschodie, vydáva kľúče, perie oblečenie, pomáha v prípade problémov a vo všeobecnosti sa stará o to, aby všetko hladko prebiehalo.
Už viackrát sme sa bavili o tom, že na jednom mieste pracuje veľmi veľa zamestnancov. Napríklad v hoteli majú niekoľko recepčných a niekoľko strážnikov, ktorí dávajú pozor na autá. V kaviarňach/reštauráciách pracuje veľa čašníkov – dnes sme napočítali až 10 zamestnancov v kaviarni s asi 20 stolmi, navyše tam zvykne byť aj staršia pani, ktorá iba prijíma objednávky a ďalšia, ktorá prijíma iba platby.
A teraz šup von a spoznávať mesto. Keďže už bol skoro večer, nemali sme veľké očakávania, že ešte niečo bude otvorené. Kúsok od hotela sme ale natrafili sme na Uspenský chrám (Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky), veľmi pekný biely kostol z roku 1160. Bol modelom pre rovnomennú katedrálu v Kremli v Moskve (kde sme boli predvčerom). Nachádza sa tiež na zozname svetového dedičstva UNESCO. V chráme sú zachované fresky Andreja Rublova, najvýznamnejšieho ikonopisca, teda tvorcu pravoslávnych ikon a fresiek ruského stredoveku. Maľoval ich v roku 1408 spolu s Daniilom Čorným. Aj múry z 12., 13. a 17. storočia za zachovali.
Ďalšou typickou vecou pre pravoslávne cirkvi je kód obliekania. Už sme písali, že muži majú zakázané nosiť na hlave klobúk a ženy si musia zakrývať vlasy. V chráme vo Vladimíre sa na Ivanu škaredo pozreli a okrem šálu na hlave si musela dať handru aj okolo pása a táto musela siahať pod kolená. Ženy to väčšinou riešia sukňou. V mestách so zahraničnými turistami, ako sú Petrohrad a Moskva, je nedodržiavanie týchto pravidiel často akceptované, ale ďalej na východ sa treba „poriadne obliecť“.
Chrám vo Vladimíre je dôležitý aj kvôli tomu, že tam pôvodne skladovali rakvu Alexandra Nevského. Alexander Nevský je v ruskej pravoslávnej cirkvi uctievaný ako svätec. V 13. storočí postavil mesto Vladimír a urobil z neho politické a cirkevné centrum. Prezývku Nevský dostal podľa rieky Nevy, kde v roku 1246 porazil Švédov. Jeho pozostatky boli prevezené do Petrohradu v roku 1724, kedy sa stal ruským hrdinom (prvým ruským vojnovým hrdinom).
Pre milovníkov histórie chceme toto obdobie v ruských dejinách stručne porovnať s obdobím v našich dejinách. Je celkom sranda, že na Slovensku aj v Nórsku sa práve vtedy stali významné udalosti. A to rovno v Nitre a Bergene 🙂 Nitra sa v roku 1248 stala slobodným kráľovským mestom, kedy jej uhorský panovník Belo IV. udelil kráľovské výsady za zásluhy obyvateľstva pri obrane hradu a mesta pred Tatármi. Bergen sa do histórie tohto obdobia zapísal tým, že v roku 1247 tu korunovali Håkona Håkonssona za kráľa. On dal postaviť Håkonovu halu v Bergene, kde Ivana niekoľko rokov sprevádzala turistov.
Aj dnes sme museli niečo zjesť. Úplnou náhodou sme objavili samoobslužnú reštauráciu CCCP (SSSR) v obchoďáku Torgovie riady. Dali sme si stoličný šalát a dálnevostočný šalát (ten druhý znamená šalát z ďalekého východu), lula-kebab a kura so zapečenými zemiakmi so syrom. Na kávu a pivo sme išli do Starej kreposti (starej pevnosti).
