Nový pasažier
Keďže v kempe sme trávili dosť času, či už dobrovoľne alebo nedobrovoľne, zistili sme, že hneď cez cestu je továreň na Boeingy. Že vraj tam robilo aj viacero Nórov. Dokonca aj prezident The Boeing Company bol Nór. Claire Egtvedt bol prezidentom Boeingu v rokoch 1933 až 1939 a neskôr aj šéfom predstavenstva. Narodil sa v roku 1892 vo Wisconsine, ale jeho rodičia pochádzali z Vossestrandu (kúsok od Vossu). Bol leteckým konštruktérom a je považovaný za otca Boeingu-17, prvého sériovo vyrábaného bombardéra.
Dnes sa chystáme autom do Seattlu, pretože ideme vyzdvihnúť Ľubu. Mala ísť loďou z Viktórie v Kanade. Tá loď bol katamarán vyrobený v Nórsku, v časoch najväčšej slávy spoločnosti Fjellstrand AS, keď ešte nikoho nezaujímalo znečisťovanie ovzdušia a spotreba. Tieto lode mali dobrú povesť a premávali medzi Victoriou a Seattlom, teda na trase, ktorá je často vystavovaná nepriaznivému vplyvu počasia vzhľadom na blízkosť Tichého oceána.
Cestou do mesta sme sa zastavili v Rentone, kde sme kúpili náplň do plynovej lampy a novú kanvicu na kávu, ktorá sa rozbila. Z Rentonu sme išli cez Mercer Island do centra Seattlu. Skôr než sme sa tam dostali, stopla nás polícia v civile, keď sme na semafóre zastavili kúsok za čiarou. Policajt sa nám prihovoril cez megafón zo svojho auta a kričal, aby sme necúvali, aby sme tam zostali stáť, až kým nenaskočí zelená. Ale že ak chceme jazdiť v USA, musíme vedieť po anglicky. Predpokladal, že nevieme po anglicky, keďže sme mali zahraničné auto a prešli sme pár centimetrov cez čiaru.
V centre sme našli celkom dobré parkovisko pri veži Space Needle a vybrali sme sa na obchôdzku, aby sme zistili, kam loď dnes večer príde. Kráčali sme po nábreží (Waterfront), kde sme si sadli aj do kaviarne. Potom sme sa presunuli na trh Pike Place Market a v reštaurácii sme si objednali fish and chips. Pike Place Market je verejný trh, ktorý otvoril svoje brány v roku 1907 a nájdete tu miestne výrobky farmárov, remeselníkov a iných obchodníkov. Tento trh je najobľúbenejšou atrakciou v Seattli a ročne ho navštívi 10 miliónov návštevníkov. Na druhej strane cesty je Starbucks, prvá kaviareň Starbucks, ktorú otvorili v roku 1971. Vtedy ešte neponúkali nápoje z kávy, iba predávali zrnkovú kávu. Bola tam ale taká dlhá fronta, že sa nám tam nechcelo čakať. Jeden chlapík pred kaviarňou hral na gitare a stal sa atrakciou. Navštívili sme aj Metsker Maps of Seattle, fantastické kníhkupectvo s veľkým výberom máp, kníh a všetkého možného. Kúpili sme si veľký atlas USA, aby sme mohli sledovať, kde sme 😊 Neskôr večer sme sa vrátili k autu, presunuli sa do prístavu a čakali na Ľubu. Loď dorazila načas, ale chvíľu trvalo, kým sa všetci vylodili. Cestovali z Kanady, takže pravdepodobne museli prejsť kontrolou na hranici. Už sa zotmelo, tak sme sa len odviezli domov a všetci traja sme sa uložili do nášho strešného stanu 😊 Ľuba mala so sebou stan, ale nie karimatku, tú budeme zháňať zajtra.
