Oprava auta
Dnes nebol program taký nabitý. V prvom rade sme museli nájsť servis. Z kempingu nám to do Kanabu trvalo asi 1,5 hodiny. Tam sme našli servis pre náklaďáky s originálnym názvom Little´s Diesel & Livestock. Mechanik hneď pochopil, prečo pri akcelerácii vychádza z výfuku čierny dym. Vymenil zlomenú pružinu vo vákuovom regulátore v dieselovom čerpadle, a keď už sme tam boli, tak vymenil aj olej a olejový/vzduchový filter. Do dielne nás nepustili, dokonca ani Geira. Po 3 hodinách v sede, stoji, vo vnútri, vonku a zabávaním sa s miestnym psíkom sme sa mohli pohnúť ďalej. Zas tak ďaleko sme ale nedošli, lebo po pol dni čakania sme vyhladli. Namierili sme si to do miestnej reštaurácie v Kanabe a neľutovali sme, lebo robili veľmi dobré hamburgery. Odtiaľ to nebolo ďaleko ani k ďalšej zastávke, ktorou bol kemping v Glendale. Osprchovali sme sa, skontrolovali poštu, zaplatili účty a nalepili písmená Seattle-New York na prednú stranu strešného stanu. Veru, občas musíme mať aj pokojné dni. A ak sa niečo prihodí autu, nedá sa robiť nič iné, len to opraviť.
Chceli by sme napísať niečo o tankovaní a cenách pohonných hmôt. Na začiatok musíme skonštatovať, že Spojené štáty sa nedostali oveľa ďalej ako Rusko, v USA treba na čerpacích staniciach platiť vopred, presne tak ako v Rusku. Niekedy to bolo ešte ťažšie ako v Rusku. Raz nám nechceli otvoriť pumpu, lebo takéto Toyoty vraj nejazdia na diesel! To je pravda, lebo Toyotu Land Cruiser z roku 1985 s dieselovým motorom do USA nedovážali. Ani teta na pumpe, ktorá nám išla natankovať, neverila, že auto jazdí na diesel, aj keď jej Geir ukázal dieselovú značku namontovanú na prednej mriežke chladiča. Vošla do autoservisu na pumpe, aby sa poradila s mechanikom, či nám naozaj môže natankovať diesel. Asi sa bála, že na ňu podáme trestné oznámenie, ak nám natankuje niečo iné. Veľa ľudí nám hovorilo, že také auto s dieselovým motorom vidia prvýkrát a niektorí boli až v extáze, keď sa mohli pozrieť pod kapotu 😊
Koľko teda stál diesel v USA? Už ubehlo zopár rokov, odkedy sme tam boli, ale môžeme to minimálne porovnať s Ruskom, Nórskom a Slovenskom. Najprv však musíme vysvetliť, ako fungujú galóny a litre. Čo sa týka mier a mernej sústavy, Američania sa veru nemajú čím chváliť. Ich merný systém je neuveriteľne komplikovaný. Ok, majú iné merné jednotky ako my, takže niekto si pomyslí, že je to komplikované pre nás, keď sme zvyknutí na niečo iné. Ich systém by však mal byť dôslednejší a jednotnejší. Napríklad na kartónoch od mlieka používajú galóny, pričom výživová hodnota na tom istom kartóne je uvedená v miligramoch alebo mililitroch. Navyše nie je uvedená na 100 ml, iba na jednu porciu. U nás sa udávajú obidve hodnoty. A potom je tu rozdiel medzi americkými a britskými galónmi! Jeden britský a kanadský galón je 4,54 litra a jeden americký galón je 3,785 litra. Nakupovanie v obchodoch bolo dosť na nervy, ale po čase sme sa naučili, že jeden galón mlieka sú asi 4 litre. Také veľké fľaše sme aj tak nemohli kupovať, lebo sme nemali toľko miesta v chladničke 😊 Okrem tekutého galóna existuje ešte aj galón pre suché látky a ten sa rovná 4,404 litra. Haha. Potom tu máme míľy a kilometre. Tie sa dajú ľahko vypočítať: jedna míľa je 1,61 kilometra. Navyše sa zabávame tým, že kilometre najazdené našimi veľkými kolesami prepočítavame na normálne kilometre 😊 S uncami (ounce) si to tiež neuľahčili. Okrem „normálnej“ unce, ktorá je 28,349 gramu, majú aj tekutú uncu (FL OZ), ktorá sa líši od tej britskej (1 americká FL OZ je 0,02957 litra, zatiaľ čo britská je 0,0284 litra).
No ok, tak späť k cenám nafty 😊 Keďže už vieme, že 1 galón sú asi 4 litre, môžeme prezradiť, že 1 liter nafty stál asi 1 dolár. V roku 2011 bol 1 dolár 5,5 nórskych korún (0,70 eura), takže nafta bola v USA lacná (na nórske pomery). V Rusku sme za liter zaplatili zhruba rovnakú sumu. Na porovnanie, pred 10 rokmi stála nafta v Nórsku 13,94 koruny a na Slovensku 1,2 eura. V USA sme mali o niečo väčšiu spotrebu ako v Rusku, pretože sú tam dobré diaľnice, na ktorých sa dá rýchlo jazdiť. Všimli sme si, že spotreba bola omnoho vyššia, keď sme jazdili rýchlejšie ako 100 km/h, takže väčšinou sme jazdili 80 km/h a pomalú jazdu sme si užívali 😊 V Rusku sme mali priemernú spotrebu 9 litrov na 100 km. V USA asi 10 litrov na 100 km. Naše auto malo vtedy 26 rokov a najazdených cez 400 000 km. Motor je 6-valcový, 4-litrový a dieselové čerpadlo je starého typu. Hmotnosť auta bola asi 2 800 kg. Boli by ste dobrí, ak by ste dnes s novým Landcruiserom bez nákladu jazdili tak, že by ste mali menšiu spotrebu ako 10 litrov 😊
