Skip to content

Pripravujeme auto na nalodenie

V chatke aj vonku bola treskúca zima, pršalo a snežilo. V kempe kvôli počasiu zrušili aj Halloween. Celý deň sme sa teda balili a pripravovali auto na prepravu cez Atlantik. Zvažovali sme viacero prístavov pozdĺž východného pobrežia USA, chceli sme ho poslať z New Yorku, ale bolo nám povedané, že tam sa dlho čaká, ale na juhu USA je čakacia doba kratšia. Nechcelo sa nám už ale ísť na Floridu, tak sme si vybrali Baltimore v Marylande. Dohodli sme sa s nórskou spoločnosťou, ktorá prepravuje americké autá do Nórska, posielajú ich v kontajneroch aj ako RoRo. RoRo znamená roll-on/roll-off a je určený na prepravu nákladu na kolesách. Prebieha to tak, že my im dáme kľúče od nášho auta a oni ho naložia priamo na loď v prístave, kam ho doručíme, a vyložia z lode v cieľovom prístave. Vybrali sme si teda RoRo, pretože to bolo lacnejšie a už aj tak sme mali dosť výdavkov na prepravu auta. Ako sme neskôr zistili, nebolo to vôbec dobré riešenie, ale viac vám teraz neprezradíme, sledujte nás aj naďalej a dozviete sa to.

Poobede sme si urobili výlet do prístavu v Baltimore, konkrétne Dundalk Terminal, aby sme zistili, kam máme auto o dva dni doviezť. Cesta autom z kempu cez most a prístavný tunel nám trvala 30 minút. Prístav v Baltimore je najväčším prístavom v krajine pre špecializovaný náklad (lode typu roll-on/roll-off) a ročne ním prejde približne 700 000 vozidiel. Cestou späť sme sa zastavili v centre Baltimoru a dali si obed. Pršalo a vonku nebolo veľa ľudí. V centre je pekné mólo a kúsok od centra veľa pekných domov, kaviarní a reštaurácií. V potravinách sme si nakúpili na večeru a pobrali sa domov. Museli sme ešte vybaviť kopu praktických vecí.

  

  

  

  

  

  

  

  

  

Jedlo v USA

Chceli by sme napísať niečo o jedle, ktoré sme v USA konzumovali. Najradšej si varíme vlastné jedlo a robíme všetko možné z čerstvých a miestnych surovín. Naším prvým jedlom v USA boli ruské konzervy, ktoré nenašli ani najlepší americkí colníci 😊 Mýlite sa, ak si myslíte, že je ľahké sa kdekoľvek zastaviť a niečo si uvariť. Aj na odpočívadle s označením Rest area nás upozornili, že nás vidia na kamere a že si tam nemáme variť! To, že videli pár plamienkov z variča, ktorý po pol minúte aj tak zhasne, nie je dôvod na toľko paniky. Táto epizóda nás ešte viac uistila v tom, že v USA nie je takmer nič dovolené. Na porovnanie, v Rusku sme si mohli variť kdekoľvek. V skutočnosti nikoho nezaujímalo, kde sme si rozložili strešný stan, mohlo by to byť kľudne aj uprostred mesta alebo hneď vedľa policajnej stanice, ak by sme sa inde necítili bezpečne. Ak sa nám niekto prihovoril, zaujímalo ich len to, čo robíme a odkiaľ sme. To sa týkalo aj polície. Aj keď sme v Rusku prekročili povolenú rýchlosť alebo išli na červenú, nerobili z toho vedu. V USA stáli pri zjazdoch z diaľníc, kde sledovali autá. Za nami sa vybrali halvne kvôli nórskym značkám, spustili sirény, vytlačili nás na okraj cesty, aby nás tým zastavili, presne ako v amerických filmoch. Vtedy musíte sedieť v aute s rukami na volante, pretože si samozrejme myslia, že máte zbraň. Keď vám nakoniec dovolia stiahnuť okienko, podozrievajú vás zo všetkého možného, ​​aj keď sme išli slušne a rýchlosť sme neprekročili.

Ale späť k jedlu, o ktorom sme chceli písať 😊 K americkému jedlu sme boli kritickí, hlavne preto, že všetko, čo predávajú v obchodoch, je sladké a v reštauráciách sa dajú objednať hlavne hamburgery a pizza. V obchodoch je takmer nemožné nájsť niečo, čo nie je fat free, low fat alebo reduced fat, teda bez tuku alebo so zníženým obsahom tuku. V Amerike žije veľa ľudí s nadváhou, a keď nadváha začne byť celospoločenským problémom a štát na boj proti nemu vynakladá nemalé peniaze, potom by možno mali myslieť ináč, než na každý výrobok napísať, že je bez tuku. Cukor je takmer vo všetkých výrobkoch, dokonca aj v šunke. Biely jogurt je v USA takmer nemožné nájsť (v Kanade sa to po chvíľke hľadania podarilo). A chlieb bez cukru jednoducho nenájdete, v obchodoch predávajú len špongie typu McDonalds. Vyzerá to teda tak, že výrobcovia skôr škodia ľuďom, ktorí si myslia, že jedia zdravo. Samozrejme, že je ťažké odolať koláčom a muffinom vyloženým na každom rohu v obchode. My sa asi dogúľame domov 😊 Na druhej strane, niekto panikári a preháňa to s tréningom, ako jeden chlapík na semafóre, ktorý nemal čas čakať, kým naskočí zelená a robil kliky 😊

Pozitívum v amerických obchodoch je, že so zákazníckou kartou sa dá na zlacnených výrobkoch dobre ušetriť. Tú môžete v mnohých obchodoch získať zadarmo a nemusíte sa ani registrovať. Inde dostanete zľavu, aj keď zákaznícku kartu nemáte. Na rozdiel od Nórska alebo Slovenska človek hneď vidí, koľko ušetrí, pretože zľava sa hneď odpočíta od celkovej sumy. Takto sa dá ušetriť veľmi veľa, jedna pani pred nami v pokladni ušetrila 40 dolárov (platila 160).