Transkanadská diaľnica
Z dlhého letu sme sa ešte úplne nezotavili, mali sme jetlag a spali sme až do 11-tej. Mercer a Silver Wind nám poslali chaosné maily, že majú obavy a že auto poslali v piatok do Kórey. Ničomu sme nerozumeli. Celý deň sme stresovali kvôli internetu. Na verejných miestach, v kaviarňach a reštauráciách vôbec nebolo bežné ponúkať zákazníkom wi-fi. Zastavili sme na viacerých miestach, ale internet nikde nemali. Obsluha v KFC nám povedala, že sa môžeme spýtať manažéra, zvykne tam byť každý utorok a štvrtok! Takže sme opäť tam, kde sme boli. Navyše sme v Burnaby zle odbočili a dve hodiny sme krúžili, kým sme sa vymotali a prišli zhruba na to isté miesto, kde sme začali.
Vybehli sme na Transkanadskú diaľnicu, Trans-Canada Highway, skrátene TCH. Je to systém ciest vedúci celým kontinentom cez všetkých 10 provincií od západu na východ. Celá trasa meria 7 821 kilometrov a je jednou z najdlhších svojho druhu na svete. V provincii Britská Kolumbia začína v jej hlavnom meste Victoria (čo je zároveň východiskovým bodom celej transkontinentálnej cesty) a ide po hranicu so susednou provinciou Alberta. Má číslo 1 a je dobre značená, stačí len sledovať zelené značky s bielymi javorovými listami.
Hranica s USA bola iba 6 kilometrov od nás a dávali sme si pozor, aby sme ju neprekročili. Do USA sme mali elektronické víza na 90 dní a hranicu sme chceli prekročiť, až keď to bude nevyhnutné, teda keď auto dorazí do Seattlu. Po dvoch hodinách na diaľnici sme z nej zišli na menšiu cestu a dostali sa do malej dedinky Yarrow. Tam sme našli knižnicu, v ktorej sme si vybavili čitateľský preukaz, aby sme mohli ísť na net. Odtiaľ sme sa presunuli do neďalekého Chilliwacku, kde sme zaparkovali v Cottonwood Meadows R.V. Country Club. Pred bránami kempingu sme museli zazvoniť a povedať, čo chceme. Chceli sme zostať na jednu noc, to bolo v poriadku, tak nám otvorili rampu. Správca kempu tam býval v obytnom prívese. Cena za jednu noc bola 42 CAD a všetko bolo zahrnuté v cene: elektrina, voda, odpad, rýchly internet, sprcha. CAD sú kanadské doláre a výmenný kurz v roku 2011 bol 0,74 eur za 1 dolár. O 10 rokov neskôr je 0,66 eur.
Večer sme strávili gúglením na webe a hľadaním agenta, ktorý by nám preclil auto v USA. Prišlo nám veľa mailov od Merceru, Silver Windu, Interbridge, HMM v Kórey. Informovali nás, že auto pošlú z Kórey 29. júla, teda o 8 dní. Teraz plánujeme rozposlať maily agentom v Seattli a spýtať sa, či nám vedia pomôcť.
