Užívame si jazdu popri Volge
Často vstávame skoro, sadneme do auta a vyrazíme. Raňajky si dáme neskôr na nejakom peknom mieste pri ceste. Najradšej si niečo prichystáme sami, ale ak nemáme jedlo, zastavíme sa v reštaurácii pri ceste. Kúpu jedla si musíme plánovať, chladnička nie je veľmi veľká a jedlo v nej nevydrží večne. Na noc chladničku vypíname, aby sme ráno vedeli naštartovať. A teraz začalo byť vonku poriadne teplo, takže jedla kupujeme naraz málo a jeme ho postupne.
Asi po dvoch hodinách sme sa priblížili k Saratovu. Na základe predošlej skúsenosti sa nám nechcelo zase motať v meste a išli sme radšej po obchvate, ktorý mal 55 km a trvalo nám to 1 hodinu. Na moste cez Volgu nás zastavil policajt. Asi bol len zvedavý, lebo nechcel vidieť ani naše papiere a poslal nás kade ľahšie. Ale zaujímalo ho, kam máme namierené s tými veľkými kolesami na aute 😊
Hneď za mostom cez Volgu je mesto Engels a asi o 70 km neskôr mesto Marx. Takže sme navštívili aj Marxa a Engelsa 😊 Smerujeme do Samary a chceme prenocovať tesne pred mestom, aby sme si ho zajtra mohli pozrieť. Po natankovaní a rýchlom obede sme začali hľadať ubytovanie, lebo už bol zase večer. Nezdá sa to tak dlho, ale dnes sme na ceste už 8,5 hodiny. Ubytovanie sme si našli asi 60 km južne od Samary na ceste do odstavenej elektrárne. Nebola tam veľká premávka, ale komárov bolo neúrekom. Stále nás otravovali, takže po chvíli sme museli vyliezť do stanu 😊
Naše doterajšie skúsenosti s políciou
Všetci nás varovali, že budeme musieť platiť úplatky a podobne, ale policajti boli milí a spravodliví. Polícia (dopravná polícia, DPS) má vybudované svoje stanoviská pred a za každým mestom, policajti stoja pri cestách a aj v mestách je ich všade veľa. Ak sa dá, jazdíme v ľavom pruhu a tým pádom nás policajti nevedia tak ľahko zastaviť. Ak by niekto chcel dobrú radu, tak tou je dodržiavať pravidlá: dodržiavať maximálnu rýchlosť, nejazdiť na červenú, nepredbiehať cez plnú čiaru… Ale ani my nie sme nesmrteľní a môžeme urobiť chybu. Našu prvú policajnú kontrolu sme absolvovali tesne pred Petrohradom. Nevieme, prečo nás zastavil, ale dali sme mu nórsky vodičák, on si ho chvíľu študoval a potom nás pustil. Iný deň nás zase zastavili pri ceste a zvolili sme taktiku nechápavých cudzincov, ale Geir nakoniec aj tak musel napochodovať do policajného auta. To bolo vtedy, keď mu ukázali ako nafilmovali naše auto pri rýchlosti 97 km/h v zóne s povolenou rýchlosťou 60 km/h. Všetci boli spokojní s pokutou 500 rubľov, hlavne policajti, keďže dostali sprepitné 200 rubľov 😊 Keď sme prešli na červenú pred pár dňami, Geir musel ísť vyjednávať do policajného domčeka a aj to dobre dopadlo. Po ceste naspäť nás zase úplnou náhodou zastavil ten istý policajt. A dnes nás znova zastavili.
Z vlastnej skúsenosti môžeme povedať, že policajti zastavujú iba tých, ktorí urobia niečo zlé (a tých je dosť). Inak nerobia problémy, a na celej našej expedícii sme sa nestretli s úplatkami a vyhrážkami od policajtov, o ktorých sa tak často hovorí v súvislosti s Ruskom. Vyzerá to tak, že cudzincov zastavujú kvôli tomu, že sú zvedaví, chcú o nich zistiť viac alebo sa len porozprávať. Všetci policajti, s ktorými sme mali dočinenia, boli veľmi milí. Sledujte nás aj naďalej a dočítate sa o zaujímavých veciach.
