V kanadskej prírode
Dnes sme sa zobudili na zimu v aute, ale vonku už svietilo slniečko. Auto zaparkované pred nami tam ešte stále bolo, raňajkovali vonku a hneď odišli. My sme sa presunuli do mesta a zaparkovali približne tam, kde včera, neďaleko rieky Bow. Chceli sme si obzrieť okolie, tak sme si požičali bicykle a previezli sme sa k jazeru Minnewanka. Von z mesta sme išli po Banff Avenue až po Hwy 1, cez ktorú sme museli prejsť. Ponad cesty a diaľnice vedú mosty, aby sa medvede, vlci a jelene mohli bezpečne dostať cez cestu. Tam, kde hrozí, že ľudia stretnú divú zver, sú nainštalované akési rohožky so senzormi, po ktorých sa prejde buď pešo alebo na bicykli a tým sa otvorí závora so zavedeným nízkym prúdom (10 kV), ktorá zabráni neželanému stretu ľudí so zvieratami. Kanaďania si veľmi zakladajú na tom, aby zvieratá mohli žiť voľne v prírode a aby im v tom ľudia pomáhali. Okrem týchto bezpečnostných opatrení vyzývajú ľudí, aby v lese kričali a tým predišli tomu, že prekvapia alebo vystrašia zvieratá (nám vždy hovorili, aby sme v lese boli ticho). Dnes sú takéto mosty na viacerých miestach v Nórsku, ale v tom čase to bolo pre nás nové.
Na druhej strane hlavnej cesty je Cascade Ponds, pekné jazero uprostred krásnej prírody, okolie ktorého je vybavené na piknik a pre rodiny s deťmi. Asi 5 kilometrov sme pokračovali k jazeru po ceste Lake Minnewanka Road s hustou premávkou a kopcami hore a dole. Pri jazere sme si dali prestávku, kúpili si zmrzlinu a prešli sa popri jazere. Jazero Minnewanka prehradili trikrát, prvýkrát v roku 1895, aby mali prístup k člnom a lodiam, a neskôr v rokoch 1912 a 1941, keď hladina vody stúpla o 25 metrov a objem jazera sa zdvojnásobil. Cestou naspäť do mesta sme sa bicyklovali pri jazere Two Jack Lake a okolo niekoľkých kempingov. Trochu sme sa báli medveďov a museli sme rýchlo šliapať. Jedna pani, ktorá sa medveďov asi bála viac než my, popri nás prefrčala na bicykli a kričala za nami „Oh my God“ (Panebože), keď sme zastali a fotili.
Po krátkej pauze a nákupe v obchode sme ešte na chvíľu vysadli na bicykle a vydali sa smerom k hotelu Fairmont Banff Springs, veľkému hotelu s 800 izbami, vlastnými strážcami pred hotelom a vlastnými golfovými ihriskami. Ľudia z celého sveta si rezervujú izby niekoľko mesiacov dopredu a niektorí sú ochotní zaplatiť 500 dolárov za noc za ubytovanie v slávnych hoteloch Fairmont v Banffe a Lake Louise.
Kúsok od hotela sú vodopády Bow Falls, nič vzrušujúce, ale pekné. Naspäť do centra sme bicyklovali popri rieke Bow, odovzdali bicykle a odviezli sa k horúcim prameňom Banff Upper Hot Springs, aby sme sa okúpali. Boli sme však sklamaní z toho, aké malé to tam bolo, koľko ľudí čakalo na vstup a koľko veľa ich bolo v bazéne. Na dnes sme to vzdali a radšej sme chceli skúsiť šťastie zajtra ráno. Neďaleko od Upper Hot Springs je lanovka, ktorá vyváža ľudí na vrch Sulphur Mountain, z ktorého je výhľad na Banff. Tomuto vrchu dala meno síra (sulphur), ktorá sa nachádza vo vode v teplých prameňoch. Na vrchole sú reštaurácie, viaceré vyhliadkové body a meteorologické observatórium. My sme sa neplánovali lanovkou odviezť, vrátili sme sa do nášho kempu na Compound Road, kde už bol jeden obytný voz a ešte jedno auto.
