Irkutsk, Paríž Sibíri

Irkutsk je hlavné mesto Irkutskej oblasti, ktorá si s Buriatskom delí Bajkalské jazero, a má asi 600 000 obyvateľov. Rieky Angara a Lena pretekajú Pribajkalským regiónom. Lena je dlhá 4 400 km a patrí k najdlhším riekam na svete. Mesto Irkutsk postavili kozáci ako pevnosť v roku 1661. Prvý ruský veľvyslanec v Číne bol z Irkutska. V 80. rokoch 19. storočia objavili zlato a začal sa rozvíjať obchod s Čínou, Mongolskom a východnou Sibírou. V roku 1879 zničil mesto veľký požiar. Irkutsk sa tiež nazýva Parížom Sibíri, pretože sa v 19. storočí stal kultúrnym centrom. Po neúspešnom povstaní proti cárovi Mikulášovi I. v Petrohrade v roku 1825 boli jeho účastníci deportovaní na Sibír. Nazývali ich dekabristi kvôli tomu, že povstanie sa uskutočnilo 26. decembra a dekabr znamená december po rusky. Päť hlavných vodcov obesili a viac než sto poslali do vyhnanstva na Sibír. Priniesli so sebou kultúru a vzdelanie, a  táto dovtedy málo rozvinutá oblasť sa stala ich intelektuálnym centrom, hlavne Irkutsk a Čita.

Po hodinovom čakaní na registráciu víz sme konečne mohli opustiť hotel. Po Leninovej ulici sme sa dostali až k rieke. Tam stojí socha Alexandra III. V roku 1891 začal stavať Transsibírsku magistrálu a už v roku 1898 zavítal do Irkutska prvý vlak. Pri rieke sú postavené schodíky, na ktorých sa dá sedieť a obdivovať rieku a starú železničnú stanicu na druhej strane rieky.

Na spiatočnej ceste sme navštívili Regionálne múzeum, kde mali výstavu o histórii mesta od doby kamennej po expedície, cesty do vesmíru a čudnú zbierku všetkého možného zo sovietskeho obdobia. V obchode so suvenírmi mali tiež všetko možné od pohľadníc, magnetov, šperkov až po šamanské bubny.

Prešli sme okolo Činohry a sochy Lenina, až sme sa dostali na ulicu Karla Marxa, kde sme objavili kaviareň so skvelým jedlom, kávou a wifi, ktoré fungovalo. Ulica Karla Marxa je pomerne dlhá. V kníhkupectve sme kúpili mapy Olchonu a Ulan-Ude. Pred nami sa zrazu objavilo centrálne trhovisko so všetkým možným, vonku aj vnútri.

V neďalekom modernom obchoďáku sme si kúpili hudobné CD-čko. Ruské rádio sme veľa počúvali v aute, reštauráciách a kaviarňach. Celý čas hrali jednu pesničku od ruskej speváčky Ëlky a chceli sme od nej počuť viac pesničiek.

Vonku bolo neskutočne horúco a keď sme išli okolo miesta, kde predávali kvas, tak sme si ho kúpili na schladenie 😊 Pri rieke sme videli katolícky kostol, jediný na Sibíri, postavili ho Poliaci. Neďaleko odtiaľ sa nachádza Bogojavlenský chrám s veľmi peknými maľbami zvonka aj zvnútra. Práve ho reštaurovali a okolo vežičiek bolo postavené lešenie. Robotníci stáli vysoko na lešení, len na obyčajnej drevenej late 😊

Obed sme si dali v mongolskej reštaurácii, kde robia veľmi dobré jedlo. Ochutnali sme mongolskú polievku s baraním mäsom a rezancami. Ako hlavný chod sme si objednali konské mäso a výber mongolských špecialít. Tými boli cestovinové jedlá ako pelmene (pozy), langoše plnené zeleninou (kuušur) a vyprážané pelmene, podávané so šalátom zo sladkokyslej mrkvy.

V Irkutsku sme prvýkrát videli narkomanov a alkoholikov, z ktorých väčšina bola tmavej pleti. Či Buriatov a Mongolov nejak diskriminujú, aj na trhu práce, sa nám nepodarilo zistiť.

V Irkutsku lietali všade biele vecičky z topoľov. Vo Volgograde sme ich videli už v máji, teda pred mesiacom. Medzi týmito dvoma mestami je veľká vzdialenosť a klimatické rozdiely.

Večer sme vyrazili z mesta na sever po ceste P418. Po ceste sme si nakúpili jedlo a zastali sme asi po 1,5 hodine. Krajina bola dosť monotónna, zo začiatku les a potom rovina s minimom stromov. Počuli sme, že na tomto úseku to vyzerá ako v Mongolsku. Na noc sme zastali kúsok od cesty. Okolo nás bola rovina. Videli sme pekný západ slnka.