Jazda na bicykloch a nočný život v NYC
Dnes sa ideme bicyklovať do Central Parku. Bicykle sme si objednali na internete, ale ráno nám volali, že sezóna sa už skončila, bicykle nám požičať nemôžu a že nám teda vrátia peniaze. Ale to nás neodradilo, bicyklovať sa určite pôjdeme. Keď sme prišli na Manhattan, narazili sme na malú kaviareň na Broadwayi, kde mali neskutočne obrovský výber muffinov (cupcakes) a výbornú kávu. Broadway je hlavnou ulicou v New Yorku, a vedie pozdĺž celým Manhattanom. Začína približne tam, odkiaľ sme išli trajektom na Staten Island, a vedie popri Central Parku až do Bronxu. Pomaly sme sa teda presunuli do Central Parku a požičali si bicykle od nejakých chytrákov. Okolo parku sa dá prejsť za také dve hodiny. Central Park založili v 50. rokoch 19. storočia a má štyri kilometre na dĺžku (okružná cesta má asi 10 km).
V blízkosti parku je niekoľko známych múzeí ako Metropolitan Museum of Art, Museum of the City of New York alebo Guggenheim. Dakota je dom, pred ktorým 8.12.1980 zastrelili Johna Lennona a jeho vdova Yoko Ono tam stále býva. Dom sa nachádza v blízkosti Strawberry Fields, pamätníka venovanému Johnovi Lennonovi a pomenovanému podľa piesne Beatles. Pamätník pozostáva z mozaiky s nápisom Imagine uprostred, na ktorý Yoko Ono venovala 1 milión dolárov. V parku bolo veľa bežcov a profesionálnych cyklistov. Autá môžu jazdiť po pravej strane parku po tretej hodine poobede. My sme sa bicyklovali po ceste aj v parku, hore-dole, tam a späť. Na juhozápadnej strane parku práve stavali cieľ newyorského maratónu, ktorý sa mal uskutočniť 6. novembra. Prvý maratón sa konal v roku 1970, štart je na Staten Islande, vedie cez most Verrazano, cez mesto a končí v Central Parku. O štvrtej sme odovzdali bicykle a naobedovali sa v relatívne slušnej reštike na 57. ulici.
Večer sme sa stretli s Helenou a išli sa najesť. Skončili sme v Soho, kde nebolo ľahké nájsť dobrú reštauráciu, boli tam samé obchody, činžiaky a reštaurácií málo. Nakoniec sme sa presunuli do Little Italy, kde sú takmer len talianske reštaurácie, a kde nás vhadzovač, jeden Rus, nalákal do rodinnej reštaurácie. Chvíľu sme stáli pred reštauráciou a rozprávali sa s Vasilijom z Krasnojarska. V New Yorku vtedy býval štyri roky. Bol prekvapený, že sme prešli celým Ruskom, dokonca navštívili aj jeho rodné mesto, lebo on sám bol len v Irkutsku, Novosibirsku a Moskve. Porozprával nám, že majitelia reštaurácie platia nájomné 30 000 dolárov mesačne a ceny v reštaurácii neboli vysoké. Očividne to bol trik, ako nás nalákať dnu. Objednali sme si cestoviny a talianske víno, a všetko nám veľmi chutilo. Ale sprepitné si zarátali priamo do účtu. Mimochodom, v New Yorku je 20 000 reštaurácií, takže sme nestihli vyskúšať všetky 😊
Po večeri sme nemali žiadne konkrétne plány, zrazu sme zbadali biliard v jednom podniku, tak sme si zahrali jedno kolo. Ochutnali sme aj pivo s názvom Moo 😊 Chceli sme vidieť Times Square v noci, vysvietené, tak sme si vzali taxík. Pešo by to trvalo aspoň hodinu a taxíky sú v USA relatívne lacné. Na Times Square bolo všetko osvetlené, obrovské reklamy na všetkých výškových budovách okolo námestia. Na námestí Father Duffy Plaza, ktoré je súčasťou Times Square, je červené schodisko, kde ľudia sedia a fotia sa. Ešte sme zašli do Irishu, kde Helenu odchytil miestny „fešák“ z Brooklynu, ktorý nám všetkým nakoniec kúpil drinky 😊 Do postele sme sa dostali neskoro, ale nočný život vo veľkom jablku predsa nezažijeme každý deň 😊
