Mys Choboj a kúpanie v Bajkalskom jazere
Dnes sme si spravili výlet na Mys Choboj na severnom cípe ostrova, kde je Bajkalské jazero najširšie (79 km). Z Chužiru je to 41 km a trvalo nám to 1,5 hodinu. Vedeli sme, že tam nepôjde žiadna diaľnica, ale cesta bola naozaj zlá: najskôr prašná, potom lesná, potom piesočné duny, až sme sa zase dostali do lesa a stúpali po strmých kopcoch a snažili sa vyhýbať tým najväčším jamám na ceste. Za normálnych okolností by to bolo v pohode, ale auto sa začalo zahrievať a museli sme ho chladiť. Aj keď dosť fúkalo, teplota sa držala na 30 stupňoch a dosť dlho nám trvalo auto vychladiť. V tom momente sme to veru veľmi nádejne nevideli. Vedeli sme, že chladič bol v zlom stave už pred cestou, takže nás to až tak neprekvapilo. Všetci nám predsa hovorili, že na Sibíri je zima 😊
Zvažovali sme, že sa otočíme, ale nakoniec sme predsa len pokračovali k Choboju. Dobre, že sme tak urobili. Choboj je najsevernejší bod Olchonu a posvätné miesto. Podľa legendy bohovia (tengriis) premenili jednu buriatskú ženu na kameň po tom, čo si od nich pýtala palác. Povedali jej, že „pokiaľ bude na zemi zloba a žiarlivosť, budeš kameňom“.
Cestou späť sme sa zastavili v Pesčanoje. Práve tu bol závod na spracovanie rýb, kde pracovali väzni z gulagu v časoch Sovietskeho zväzu. Dnes je všetko preč. Sú tu však piesočné duny o rozlohe 3 km2, na ktorých rastú vzácne rastliny, ktoré sa nevyskytujú nikde inde na svete. Neďaleko Chalgaja sme našli pekné miesto na pláži. Relaxovali sme a ani s obedom sme sa veľmi netrápili – dali sme si žarkoje z konzervy.
V Chužire sme sa zastavili v obchode kúpiť vodu a u Nikitu vyzdvihnúť si vyprané veci. Odtiaľ sme sa vybrali smerom na juh a zastavili sme pri jazere Chanchoj v blízkosti mysu Elgaj. Nahodili sme sa do plaviek a skočili do jazera. Voda v Bajkalskom jazere má v lete 5-6 stupňov a hovorí sa, že cudzinci v nej vydržia v priemere 1,5 minúty. Voda sa nám nezdala taká studená ako tam, kde sme skúšali predtým. Tu bola trochu teplejšia, keďže sme boli v zátoke. Nemohli sme predsa odísť od Bajkalského jazera bez toho, aby sme sa tam neokúpali 😊 V tejto našej zátoke bolo neskutočne pekne. Ešte sme sušili vypraté veci a pripravili sme si gulášovú polievku. Dnes sme vo veľkom vsadili na konzervy. Večer sa ozývala hlasná hudba z áut zaparkovaných na piesočnom páse v zátoke, ktoré sme mali na dohľad. Vonku trochu fúkalo a bolo príjemne.
Vegetácia na Olchone
Na Olchone je neskutočne pekne kamkoľvek ideme. Názov Olchon pochádza z burjatského slova ojchon, ktoré znamená lesík, málo lesnatý alebo suchý. A niečo na tom asi bude. Krajina tu vyzerá ako púšť, iba piesok a prach a skoro nič tu nerastie. Lesy zaberajú len jednu tretinu plochy ostrova. Za rok spadne približne 240 mm zrážok a viac ako 300 dní v roku je slnečných. Na porovnanie sú priemerné ročné zrážky v Nitre 600 mm a v Bergene 2 511 mm.
Aj keď je Olchon prevažne rovinatý, sú tu aj kopce a hory. Napríklad najvyššia hora Žima meria 1 276 m n.m. a týči sa 818 metrov nad hladinou Bajkalského jazera. A nachádzajú sa tu aj jazerá. Voda v Bajkale je čistá a priehľadná až do hĺbky 65 metrov. Dá sa piť priamo z jazera, avšak obyvateľom dedín pri Bajkalskom jazere sa to neodporúča. Voda je totiž chudobná na minerály a chýbali by im tak potrebné minerály. Obyvatelia Olchonu musia používať vodu zo studne, keďže na ostrove neexistuje vodovod ani kanalizácia.
