Ropa na každom rohu
Dnes sme posledný deň v Texase, tak vám chceme v skratke tento veľký štát priblížiť. Najznámejšími mestami sú pravdepodobne Dallas, Houston a San Antonio, ale Austin je hlavným mestom. Texas je druhým najväčším štátom v USA a slovné spojenie „v Texase je všetko väčšie“ ho dobre vystihuje. Krajina je rozmanitá, nájdete tam púšte, veľké pláne a lesy a v zime aj sneh. Texas je známy aj, alebo hlavne, vďaka rope, ktorú objavili v 20. storočí a patrí tak k najbohatším štátom USA.
Z historického hľadiska bol Texas pod správou Španielska, Francúzska a Mexika, až kým ho USA v roku 1845 neanektovali. Američania tak rozšírili svoje územie siahajúce od Floridy, vlastne od Atlantického oceánu, až po Tichý oceán. Po mexicko-americkej vojne USA rozšírili svoje územie ešte viac pripojením ďalších území, akými boli Kalifornia, Nové Mexiko a Texas. To bolo hlavnou myšlienkou takzvaného Manifest Destiny, predstavy imigrantov z Európy v 19. storočí, že Spojené štáty sú predurčené na to, aby rozširovali svoje územie na západ a podmanili si celý kontinent. Verili, že anglosaská rasa je nadradená všetkým ostatným, ktoré to museli akceptovať. Mali šíriť protestantizmus a demokraciu. Táto myšlienka ospravedlňovala aj vojnu s Mexikom.
Po odchode z kempu sme sa vybrali do Irving Arts Center, múzea, kde práve mali výstavu o Džingischánovi. Dozvedeli sme sa, že tatársky biftek pochádza z čias, keď si Džingischánovi vojaci počas jazdy na koni pod sedlo uložili kus mäsa, ktoré sa tak ohrialo a priebežne si mohli z neho odjedať. V múzeu bola hrozná kosa, ale nemôžeme za to viniť len prehnanú klímu bežnú v celej USA, lebo na to mali ozajstný dôvod. Vystavená bola múmia princeznej z obdobia Džingischána, ktorú našli úplne vysušenú v truhle zakopanej v púšti Gobi. V múzeu dávala na nás pozor jedna teta na každom rohu a jedna z nich sa nám prihovorila. Ivanin prízvuk sa jej zdal povedomý, tak chcela vedieť, odkiaľ sme. Ukázalo sa, že ona bola z Prešova, ale po toľkých rokoch v USA už po slovensky nevedela. Svet je malý 😊
Ďalším zaujímavým mestom v Texase je Kilgore s múzeom ropy. V ňom sa dozviete o tom, ako sa zmenil život miestnych obyvateľov po objavení ropy v 30. rokoch minulého storočia. V tom čase každý deň vyťažili 18 000 barelov ropy, ktorá stála 10 centov, pričom voda stála 1 dolár. Ináč, ropu bolo cítiť po celom meste! To sa môže pochváliť najväčšou koncentráciou ropných vrtov na svete a tým, že v 60. rokoch denne vyťažili 2,5 milióna barelov ropy. Ropa bola taká dôležitá, že dokonca aj v Národnej banke urobili vrt.
Texas nemá len najväčšie ropné pole v USA, ale aj najväčšiu koncentráciu ropných vrtov na svete. Pole má veľkosť 1,1 akra a preto ho volajú najbohatším akrom na svete (World´s Richest Acre). Acre je jednotka plošnej miery a zodpovedá 4 046,873 m² alebo 0,404685 hektára. Po objavení ropy na začiatku 20. storočia došlo k obrovskému ekonomickému rozmachu Texasu, ktorý sa vzápätí stal jedným z najbohatších štátov v USA. Všetky dôležité ropné spoločnosti majú sídlo v Texase a dodnes dochádza k významným objavom ložísk ropy. Počas prvých desiatich rokov 21. storočia Texas predbehol New York a stal sa druhou najväčšou ekonomikou v USA. Posledné desaťročie zaznamenalo veľký nárast v oblasti špičkových technológií, vyššieho vzdelávania a biomedicínskeho výskumu. Texas má obrovské pláne a je najväčším štátom aj čo sa týka produkcie mäsa a počtu kovbojov v USA 😊
Na polceste medzi Dallasom a Kilgore sme prechádzali okolo Grand Saline, kde sú zásoby soli dostatočne veľké na to, aby uspokojili svetový dopyt po soli na nasledujúcich 20 000 rokov.
Mimochodom, nachádzame sa v strede biblického pásu, regiónu na juhu USA, ktorý zodpovedá južanským štátom, kde je náboženstvo dôležitou súčasťou kultúry. Spočiatku bola rozšírená len anglikánska cirkev, ale neskôr sa objavili aj ďalšie cirkvi, ako napríklad baptistické, metodistické, presbyteriánske. Starší sprievodca v múzeu v Kilgore sa s nami chcel porozprávať o kresťanstve a Bohu.
Dnešná etapa nebola taká dlhá. Celkovo sme najazdili asi 300 kilometrov za 3,5 hodiny. Ubytovanie na noc sme si našli v štátnom parku Martin Creek Lake S.P. Tento park, respektíve les, bol veľký, a chvíľu nám trvalo, kým sme sa zorientovali. Nakoniec sme našli aj správcov parku, ktorí bývali v jednom z karavanov. Miesto na kempovanie sme si mohli vybrať sami. Vonku bolo hrozne veľa komárov, pretože kemp ležal pri jazere, a veľa mravcov liezlo po rebríku do stanu. Tam sa nám našťastie nedostali (nepáčilo sa im, že sme nastriekali permetrín na rebrík, ktorým sa otrávili a následne popadali na zem).
