Sme v Reykjavíku, najsevernejšom hlavnom meste na svete

Nachádzame sa v Reykjavíku, hlavnom meste Islandu a najsevernejšom hlavnom meste sveta. Na medzinárodnom letisku Keflavík sme pristáli o 07:20 a letiskovým busom sme sa odviezli do centra mesta. Keď sme išli z letiska, bola ešte stále tma. Autobus nás vyhodil pred Einholt Apartments, kde sme si zarezervovali ubytko. Tam sme sa sami zaregistrovali, pomocou kódu, ktorý nám poslali, sme si otvorili dvere, a na recepcii sme si našli kľúč od izby. Izba bola veľmi pekná, bola tam posteľ, stôl, kuchyňa a kúpeľňa. Aj keď už bolo deväť hodín a čoskoro sa rozvidnievalo, išli sme si na chvíľu ľahnúť. Teda, taký bol plán, ale spali sme až do 13:30. Zjedli sme desiatu ešte z New Yorku a išli von, mesto sme vidieť museli, nemohli sme predsa len spať 😊

Náš apartmán sa nachádza neďaleko Laugavegur, hlavnej nákupnej ulice v meste. Na ulicu Lækjargata a námestie Lækjartorg to pešo trvá asi 20 minút a po ceste sme videli veľa obchodov, kaviarní a reštaurácií. V obchodoch predávajú veľa pekného oblečenia, vlnených svetrov a suvenírov. Začalo pršať, tak sme sa schovali v Laundromat Café na ulici Austurstræti, kde mali v pivnici práčky a na prízemí kaviareň. Objednali sme si hranolky s majonézou a koláč zo skyru, a čítali sme si islandské noviny.

Skyr je islandskou špecialitou. Je to mliečny výrobok podobný jogurtu, len trochu hustejší, kyslejší a takmer bez tuku. Často sa podáva ako dezert alebo k cereáliám. Alebo v koláči. Dnes sa skyr predáva v obchodoch ako na Slovensku tak aj v Nórsku. Skyr pochádza pôvodne z Nórska a na Island ho priniesli Nóri v 9. storočí. Z nórskej kuchyne sa potom vytratil, zatiaľ čo na Islande je odvtedy súčasťou každodennej stravy. Skyr sa na nórsky trh vrátil v roku 2009, keď ho začala vyrábať mliekáreň Q-Meieriene. Ale ak sa spýtate Geira, tak tam, odkiaľ pochádza (Kvam), odjakživa pili skyr alebo skjør ako ho volajú. Je to kyslé mlieko, a nie hocijaké. Osoba z Kvamu, ktorá pije takúto zakysanku, sa volá sjørkvem a dožíva sa vysokého veku. Mimochodom, po nórsky sa skyr vyslovuje šőr, kým po islandsky skír.

Po krátkej prechádzke po meste sme sa po ulici Laugavegur dostali k Hallgrímurovmu kostolu (Hallgrímskirkja). Začali ho stavať v roku 1945 a dokončili v roku 1986. Má zvláštnu vežu, je vysoký 74,5 metra a je najväčším kostolom na Islande. Pomenovali ho po islandskom básnikovi Hallgrímurovi Péturssonovi. Interiér kostola je pomerne jednoduchý a nachádza sa v ňom veľký organ vysoký 15 metrov a ťažký 25 ton. O piatej poobede tam mal byť koncert. Pred kostolom stojí socha Leifa Erikssona, severského Vikinga (napoly Nóra), ktorý objavil Vinland, neskôr nazvaný Amerika. Socha bola darom od Spojených štátov v roku 1930 k 1000. výročiu islandského parlamentu (Alltinget). To znamená, že socha tam stála ešte pred kostolom.

Aj na Islande sme museli ochutnať miestne jedlo, aj keď je veľmi podobné nórskemu. V jednej  vedeckej štúdii označili jedlo na Islande za najzdravšie v celej Európe, talianska strava sa umiestnila až na druhom mieste. Dôvodom bolo, že Islanďania tradične nemali prístup k čerstvému ​​tovaru, akým je ovocie a zelenina, ale namiesto toho jedli veľa rýb a mäsa a potravín s množstvom vitamínov a živín, ktoré spracovávali tak, aby im dlho vydržali.

V reštaurácii Frú Berglaug sme si objednali veľrybí steak a jahňacinu s čerstvou zeleninou a ovocím (čučoriedkami a melónom) a ako dezert skyr s cukrom a čučoriedkami. Bolo to vynikajúce. Kávu sme si dali v jednom kníhkupectve, kde sme si trochu listovali v knihách a kúpili si mapu Islandu. Po ceste domov dobre lialo a fúkalo.