Skip to content

Šťastnú cestu cez more, autíčko

Posledný deň v kempe, vstali sme skoro ráno, zbalili si veci a vyrazili do Baltimoru odovzdať auto. Na vrátnici nám povedali, že sme na nesprávnom mieste a okrem toho potrebujeme eskortu, teda osobu, ktorá má povolenie na vstup do prístavu. Na neďalekom parkovisku sme našli pár chlapíkov z eskortnej spoločnosti, ktorí boli ochotní nám pomôcť. Geir išiel teda s jedným z nich a Ivana sedela v aute jeho šéfa a robila mu spoločnosť. Sťažoval sa, že jeho zamestnanci zarábali 13 dolárov na hodinu, zatiaľ čo tí v termináli až 35-100 dolárov. Dnes mali pokojný deň, lebo bežne vybavia aj 25 nákladiakov za deň. Geir sa vrátil po hodine, ale na colnici bol len 3 minúty. Takže auto sme odovzdali a presunuli sa na Greyhound, kde sme naskočili na autobus. Cesta do New Yorku trvala 3 hodiny. Helena nás už čakala na autobusovej stanici a metrom sme sa odviezli do Jersey City, kde bývala. Tam sme sa zoznámili s jej spolubývajúcim, nakúpili si suroviny na večeru a zvyšok večera už len relaxovali.

Dnes ráno sme sa zobudili v Baltimore v Marylande, boli sme aj vo Philadelphii v Pensylvánii a  spať sme išli v Jersey City v New Jersey. Hoci sú Spojené štáty americké veľká krajina, na niektorých miestach sú vzdialenosti také krátke, že za jeden deň môžete byť aj v 3-4 štátoch.

V Marylande sme bývali v Millersville, na polceste medzi Baltimorom a Annapolisom. Vlastne to bolo bližšie k Annapolisu, hlavnému mestu Marylandu. Odtiaľ to nebolo ďaleko ani do hlavného mesta USA, ktoré sme si v posledných dňoch chodili pozerať. Maryland má asi 6 miliónov obyvateľov a je veľký ako napríklad Belgicko. Maryland založili ako katolícku kolóniu v roku 1632 na príkaz anglického kráľa Karola I. Pomenoval ho po svojej žene Henriete Márii, ktorá bola katolíčka. Baltimore je najväčším mestom Marylandu a je známe vysokou kriminalitou, dokonca vyššou než v New Yorku.

Kempovanie v USA

V USA sme kempovali v kempoch oveľa viac ako v Rusku. Prvým dôvodom bolo, že často sme nevedeli nájsť miesto na stanovanie v prírode. V USA aj Kanade majú dobre vybudovanú sieť kempingov a chcú, aby ich ľudia využívali a nekempovali nadivoko. Druhým dôvodom je, že kempingy ponúkajú určitý štandard ako toalety, sprchy, práčky, ale aj pocit bezpečia. Popri súkromných kempingoch existujú aj štátne parky, ktoré síce neposkytujú až taký luxus, ale sú úplne v pohode, pokiaľ nie sú v odľahlom lese, kde sme raz boli takmer úplne sami a nebolo nám to veru jedno. Hlavne nie, keď vieme, že väčšina Američanov vlastní zbraň a môže ju kedykoľvek použiť. V štáte Washington môže majiteľ strieľať na ľudí, ktorí sa neoprávnene ocitnú na jeho pozemku vrátane auta, domu, záhrady. V Texase nevolajú 911, rovno strieľajú (ako sme videli na jednom tričku). Je to dosť divoká krajina. V Rusku sme sa cítili oveľa bezpečnejšie. Tam sme mohli zastaviť kdekoľvek a nikto sa o nás nestaral (ani traktorista, ktorý striekal pole hneď vedľa nášho kempu).

Bývať v kempe v USA je relatívne lacné, za jednu noc pre dve osoby v stane sme platili asi 30 dolárov. Pre porovnanie, izba v moteli stojí okolo 80 dolárov. Hotelové izby nevieme, koľko stoja, pretože v hoteloch sme nebývali. Motely sú praktické a veľmi obľúbené v Spojených štátoch. Auto sa dá zaparkovať rovno pred izbou. V dvojlôžkovej izbe sú zvyčajne dve veľké postele a každá z nich je väčšia ako tá, ktorú máme v stane. Nevýhodou je, že v posteli nie sú poriadne periny, iba tenké plachty a prikrývky, ktoré neobľubujeme. Našej teplej nadýchanej perine sa veru nevyrovnajú 😊 Niekedy sú v cene zahrnuté aj raňajky, ale sú veľmi jednoduché, zvyčajne len sladký toast, maslo a džem. Počas našich posledných dní v USA, tesne pred nalodením auta na loď domov, sme v stane nespali. Chceli sme sa vyhnúť tomu, že v noci bude pršať a stan budeme musieť spakovať vlhký a bude tak musieť byť celý mesiac počas prevozu. Počasie v novembri nebolo bohviečo, už mrzlo a dokonca aj snežilo!

Dopravné značky v USA

Pozrite si pokračovanie dopravných značiek zo včera. Ináč, rozumiete pravidlu cestnej premávky vo videu? My sme mu zo začiatku nerozumeli a išli sme, ako sa nám chcelo, keďže sme v tom nevideli žiadny systém. Tuto to vyzeralo, že sme prišli po hlavnej, ale po chvíli pozorovania sme zistili, že pravidlá o hlavnej ceste alebo daj prednosť sprava neplatia. Značka pred križovatkou sa volá All way a autá sa pohnú v tom poradí, v akom na križovatku prídu.