Skip to content

Vulkán Mt. St. Helens a Portland

Keď Ivana písala denník, pýtala sa Geira, čo všetko sme dnes robili. Geir opísal dnešný deň takto: dnes sme sa viezli autom, spali a jedli. Ale také jednoduché to zas nebolo 😊

Dnes sme si chceli pozrieť Národnú vulkanickú pamiatku Mount St. Helens (Mt. St. Helens National Volcanic Monument). Najprv sme išli do Návštevníckeho centra, aby sme zistili, či má vôbec zmysel ísť hore do Observatória na Johnstonovom hrebeni (Johnston Ridge Observatory), odkiaľ sa dá vidieť kráter na hore Svätej Heleny. Keďže povedali, že hore je pekné počasie (hmla mala byť len dole), vydali sme sa na cestu. Ale hmla bol hustejšia, čím vyššie sme stúpali, a hore sme nevideli absolútne nič, pozri foto dole ☹ Včera sme veru mali krajší výhľad z kempu. V observatóriu premietali dva filmy. Prvý ukazoval samotný výbuch sopky a druhý rastliny a zvieratá, ktoré výbuch prežili. Mount St. Helens vybuchla 18. mája 1980. Explózia bola obrovská, sopka chŕlila lávu na všetky strany, zaliala ňou rieku Toutle a zničila okolitú prírodu. V roku 1982 zriadil Ronald Reagan národnú pamiatku (Mt. St. Helens National Volcanic Monument) ako výskumné, vzdelávacie a rekreačné stredisko.

Cestou dole z hvezdárne bola ešte stále poriadna hmla. V blízkosti Silver Lake, kde sme kempovali, sme sa zastavili v jednej reštaurácii a objednali si výborné hamburgery a sendviče. Keď nám prišiel účet, sami sme si mali zistiť, čo jedlo stálo a tú sumu zaplatiť (bez DPH). V Oregone sa totiž neplatí DPH – v ostatných štátoch USA je cena tovaru uvedená bez DPH, takže konečnú sumu sa dozviete až pri platení.

  

  

  

  

Odtiaľ sme smerovali na juh a tesne pred hranicou s Oregonom sme prechádzali cez Vancouver. Je to ten istý Vancouver, kde v roku 1937 pristál ruský pilot Valerij Čkalov po prelete z Moskvy cez Severný pól. Ak čítate náš blog pozorne, viete, že jeho sochu sme videli v Nižnom Novgorode 😊 Blízko Vancouveru leží Fort Vancouver, kedysi sídlo pobočky Spoločnosti Hudsonovho zálivu (Hudson´s Bay Company), najstaršej finančnej korporácie v Kanade a Severnej Amerike založenej v roku 1670. Fort Vancouver bol v 19. storočí centrom obchodu s kožou pre oblasť neskôr známu ako Oregon.

Vancouver sa nachádza na brehu rieky Columbia a po jej prekročení sa dostanete do Oregonu. Oregon je štát číslo 2 na našej ceste po USA. Rozlohou je to 9. najväčší štát v USA a 27. najľudnatejší štát so 4,1 miliónmi obyvateľov. Krajina je veľmi podobná tej vo Washingtone, pobrežie na západe, Kaskádové hory v strede a púšť na východe. Hlavným mestom Oregonu je Salem (150 000 obyvateľov) a najväčším mestom je Portland (630 000 obyvateľov). Od hranice to nie je ďaleko do Portlandu.

V Portlande sme zaparkovali vedľa najväčšieho kníhkupectva v celých Spojených štátoch – bolo veľké ako celý blok. Trošku sme sa prešli po meste, zastavili sa v turistických informáciách na Pioneer Square, kde sme si vzali zopár brožúr. Na námestí mali tabule so vzdialenosťami – do Lillehammeru to bolo približne rovnako ďaleko ako do Chabarovska (4 400 míľ). Chabarovsk je partnerským mestom Portlandu, možno aj preto bolo na tabuli.

  

  

  

  

Asi hodinu jazdy východne od Portlandu sa dostanete do Cascade Locks. Tam sme strávili noc v Kampingu KOA, ktorý je súčasťou rovnakého reťazca ako ten v Kente. S našou členskou kartou však nastal nejaký problém a ukázalo sa, že v Kente urobili chybu a poriadne nás nezaregistrovali. Teraz sme to ale vyriešili a dostali sme 10% zľavu. Keď sme tam prišli, bola už úplná tma, takže sa nedalo robiť nič iné, len ísť spať 😊