Trochu sightseeingu vo Vladivostoku

V hoteli sme nemali raňajky, tak sme sa išli najesť von. Pri múzeu sme objavili útulnú a modernú kaviareň, kde sme si objednali takú tenkú omeletu, že vyzerala ako palacinky. V kaviarni pracovalo veľa čašníkov a chceli vedieť, odkiaľ sme a detaily o našej ceste. Po raňajkách sme si skontrolovali mail od Silver Wind a cestovateľov, ktorých sme našli na nete a ktorí išli zhruba rovnakou trasou ako my. Auto prepravili loďou z Vladivostoku do Seattlu a vedeli nám pomôcť s kontaktmi, papierovačkami a inými tipmi. Vystrašili nás problémami, ktoré mali v Seattli. Svoje auto prepravovali v 20-stopovom kontajneri, ako to teraz plánujeme my. Colníci v USA ho stopli, pretože nebolo dostatočne čisté a za jeho umytie museli colníkom zaplatiť, aby ho vpustili do krajiny. Na vybavenie na colnici museli čakať 5 týždňov. Po prečítaní mailu sme boli zúfalí a Geir špekuloval o všetkom možnom, od vrátenia sa naspäť do Nórska až po potopenie auta v mori ☹ Išli sme sa na vlakovú stanicu opýtať, či by sa dalo poslať do Nórska vlakom, ale tam boli také dlhé rady, že sme to vzdali.

Na nábreží v centre mesta oproti Tichomorskej flotile je umiestnená ponorka S-56. Je jednou z mnohých pamiatok v meste na počesť ruským námorníkom. Spolu s Krasnym Vympelom, ktorý sme videli v predošlý deň, je súčasťou komplexu pamätníkov na počesť Tichomorskej flotile a jedným z najnavštevovanejších miest v meste. Ponorka pochádza z roku 1936, o päť rokov neskôr sa stala súčasťou Tichomorskej flotily a nasledujúci rok bola vyslaná slúžiť k  Severomorskej flotile v polárnych oblastiach. Počas druhej svetovej vojny sa plavila v Atlantickom aj Tichom oceáne a zúčastnila sa niekoľkých bitiek. Potopila a zničila mnoho nepriateľských lodí a prežila útoky 3 000 bômb namierených na ňu. V roku 1975 ju premiestnili na pevninu a dnes sa v nej nachádza múzeum. V každej zo siedmich miestností sú samostatné výstavy. Vystavené sú staré fotky rôznych ponoriek, torpéd a pôvodného vybavenia ponorky a z tabuľ sa dá dozvedieť viac o vývoji ponoriek v rámci Tichomorskej flotily. Vedľa ponorky je veľký vojnový pamätník z druhej svetovej vojny s menami padlých vojakov a veliteľstvo Tichomorskej flotily.

V neďalekom parku stojí Mikulášov víťazný oblúk. Bol postavený pri príležitosti návštevy mesta cárovičom Mikulášom v roku 1891. Neskôr sa stal ruským cárom Mikulášom II., ktorého v roku 1918 zavraždili v Jekaterinburgu. Táto návšteva bola súčasťou svetového turné, na ktorom sa mal ako budúci cár lepšie spoznať so svojou krajinou. Dôvod, prečo víťazný oblúk stojí práve tam, kde stojí, je ten, že Mikuláš prišiel do mesta po mori. Pamätník je postavený v byzantskom štýle a zobrazuje patróna námorníkov Sv. Mikuláša. Boľševici ho vyhodili do vzduchu a až v roku 2003 ho mesto dalo opraviť. Miestni hovoria, že kto prejde pod oblúkom, bude šťastný 😊

Zavolal nám broker/agent, ktorý sa s nami chcel stretnúť. On organizoval námornú prepravu a bol kontaktnou osobou pre prístav vo Vladivostoku. Povedal, že auto možno budeme môcť odovzdať už zajtra. Zajtra ráno nám mal zavolať. Museli sme si teda predĺžiť pobyt v hoteli. V žiadnom prípade sme už nechceli prespať v tom istom hoteli, a tak sme si rezervovali dve noci v hoteli Ekvator. Našu rezerváciu ale nevedeli nájsť a po mnohých vyvolávaniach hore-dole pre nás našli izbu na 5. poschodí. Izba bola luxusná s výhľadom na more, stála 4 200 rubľov, ale platili sme 2 400, pretože nemali voľnú tú izbu, ktorú sme si rezervovali. Izba bola veľká, s veľkou chodbou a kuchyňou, obývačkou, spálňou a kúpeľňou. A výhľadom.

Večer sme sa išli pozrieť do prístavu (Port Vladivostok), aby sme vedeli, kde sa zajtra máme stretnúť s naším agentom. Odtiaľ sme išli až na koniec ostrova, pozrieť sa, čo tam je, keď sme zrazu objavili autoumyváreň. Auto hneď aj umyli. Dali sme sa do reči s majiteľom a zistili, že jeho dcéra pracuje v hoteli Ekvator a bola v práci aj vtedy, keď sme sa tam registrovali. Dal nám fľašu vodky, zjavne domácej, pretože bola vo veľkej plastovej fľaši. Povedal, že môžeme u neho bývať a dal nám svoje telefónne číslo. Potom sme sa trochu previezli, aby sme dobili batériu v aute, pretože dnes ráno nechcelo neštartovať.