Cesta Amur

Cesta z Čity do Chabarovska už nie je taká zlá ako pred niekoľkými rokmi. Predseda vlády ju už bol skontrolovať na žltej Lade a vyhlásil, že je zjazdná. A je to pravda. Cesta M58 začína v Čite a vedie 2 165 kilometrov až do Chabarovska. Je to jedna z najlepších ciest v Rusku. Táto cesta sa nazýva aj trasa Amur alebo Amurská trasa a jej výstavba začala v roku 1978. Za prvých 20 rokov, do roku 1998, sa postavilo 25% plánovanej trasy a len od roku 2002 každý rok minuli 10 miliárd rubľov (250 miliónov eur). Konečná cena sa vyšplhala na 200 miliárd rubľov (5 miliárd eur). Cesta prechádza cez štyri regióny, po 322 mostoch a maximálna rýchlosť je 100 km/h. Keď sme odchádzali z Nórska, nikto nám nebol schopný povedať, či je cesta hotová alebo nie. V roku 2010, rok pred našou expedíciou, ešte nebola vyasfaltovaná. V skutočnosti sme ale našli nádhernú cestu, ktorá stála veľa času aj peňazí a zaslúžene sa dá nazvať Projektom storočia. Stavba cesty trvala 40 rokov, pretože prechádza permafrostom, horskými a močaristými oblasťami, a v neposlednom rade sa predĺžila aj kvôli mnohým neserióznym dodávateľom, ktorí dodávali materiál nízkej kvality a chceli sa na tom obohatiť. Keď tadiaľ Putin v roku 2010 prechádzal, povedal, že nejde o diaľnicu, ale o cestu okresného významu. Úsek z Čity do Chabarovska je riedko osídlený, sem-tam nejaké malé osady, ale v podstate iba les, rovina a prázdne cesty. A medvede. Všetci toľko hovorili o medveďoch v lese pri Amurskej ceste, až sme zneisteli a nevedeli, či tomu máme veriť. Ale nechceli sme to riskovať a len tak si hocikde postaviť stan. Včera sme za sebou zanechali veľa kilometrov, okolo nás nebolo takmer nič, ale zrazu sa objavilo odpočívadlo, kde sme mohli prenocovať. Väčšina ľudí prespala vo svojich autách na parkovisku, nám sa však ušlo miesto za plotom vedľa „hotela“. Dnes sme vstávali o piatej, aby sme čo najlepšie využili deň a vyrazili skôr, než sa poriadne oteplí a predišli tak prehrievaniu motora. Parkovisko sa do rána zaplnilo autami dovezenými z Japonska a Kórey a kamiónmi. Po ceste sme videli ľudí, čo zastavili pri kraji cesty a postavili si stan uprostred lesa! Zažili sme aj východ slnka, ale bola dosť veľká hmla. O niečo neskôr sme zastavili uprostred veľkého prázdneho priestranstva, kde sme si urobili raňajky. Uprostred preto, aby sme podľa Geira boli pripravení, ak by sa blížil medveď 😊

Dnes sa nám podaril rekord: najazdili sme 1 156 kilometrov za jeden deň a trvalo nám to 13,5 hodiny 😊 Chceli sme sa dostať za Skovorodino, ale nejak extra ďaleko sme nemali v pláne sa dostať. Boli sme tam už o 11-tej, takže sme frčali ďalej. V Skovorodine sa cesta rozdeľuje. Smerom na sever ide do Jakutska a Magadanu a na východ do Chabarovska. Na odpočívadle sme stretli šoféra kamiónu, ktorý nám chcel pomôcť vyčistiť chladič. Na kamión pripojil fúkaciu pištoľ, pomocou ktorej chladič vyčistil. Ten bol plný hmyzu, čo bránilo chladeniu a navyše bol upchatý vnútri. Dosť to pomohlo.

Na mape sme našli Belogorsk a mysleli sme si, že je to mesto, ale bola to malá dedina. Skúsili sme teda nájsť miesto na kemping pri rieke Zeja, ale tam to bolo dosť obývané. Nebolo ľahké nájsť niečo vhodné, buď tam bolo veľa múch, močariny alebo niečoho iného. Radi stanujeme v prírode, ale dnes sa nám nič nepodarilo nájsť. Po toľkých hodinách v aute sme už chceli zastať a trochu si oddýchnuť. Pri benzínke a pohostinstve sa dalo stáť zadarmo. Parkovisko bolo strážené, ale sprchu nemali. Veď ale včera sme sa sprchovali 😊 V pohostinstve bola diskotéka v plnom prúde, ale vonku sme nič nepočuli, iba žaby z jazera. Odtiaľto to nebolo ďaleko ani k čínskym hraniciam, asi 70 km. Rieka Amur je hranicou medzi Čínou a Ruskom.