Jeden pokojný deň vo Vernone

Nasledujúce dni budú pokojné, lebo budeme iba čakať a dúfať, že nám odpovie jeden z agentov, ktorých sme kontaktovali ohľadom preclenia auta. Nechceme sa veľmi presúvať, lebo ak by nám odpovedali, mali by sme vedieť rýchlo odpovedať, prípadne tie rôzne dokumenty vytlačiť a oskenovať. Takže zostávame len v kempe, vstávame neskoro a vychutnávame si dlhé raňajky. Na amerických mikrovlnkách je samostatný gombík pre popcorn, tak sme ho dnes skúšali. Po ceste k jazeru stretávame kačaciu rodinku, ktorá prechádza pekne po prechode pre chodcov. K jazeru ideme teda spolu a kačičky opatrne vhupnú do vody. Prezeráme si aj blízku obytnú štvrť a Geir je nadšený zo všetkých domov, ale najmä z toho, ako pekne si Kanaďania kosia trávniky pri domoch a ako majú všetko pekne upravené. Podľa neho by predstavitelia viacerých nórskych obcí mali ísť do Kanady na študijný pobyt, aby videli, ako sa majú starať o obecný/mestský majetok.

Dnešnou novinkou ohľadom dovozu auta je, že Schayer, ktorých sme pred niekoľkými dňami kontaktovali, nám nemajú možnosť pomôcť. Medzitým sme poslali mail aj do Vantage Point Services, ale zatiaľ nám neodpovedali. Mali sme kontakt na Monique, tak sme jej zavolali a ona povedala, že nám vie pomôcť. Hurá 😊 Potom sme celý deň kontrolovali mail, ale odpoveď prišla až večer. Poprosila nás o vyplnenie tlačiva, ktorým sme jej dali plnú moc. Ešte sme poslali aj žiadosť o povolenie dovozu auta na EPA (Agentúru životného prostredia). Nájsť agenta, ktorý preclí auto a naše osobné veci u Colnej správy USA, je veľmi zložitý proces. Mysleli sme si, že bude stačiť, ak to urobí ruská agentúra, a že nebudeme musieť už nič viac robiť. Ale tak to nebolo, sami sme si museli nájsť agenta v Spojených štátoch, ktorý urobí to isté ako ruský agent v Rusku.