Skip to content

Prejazd cez Mordviansko a pokuta

Keď sme sa včera ukladali spať, netušili sme, že ráno sa zobudíme pri cintoríne. Vyštartovali sme o pol siedmej a raňajky sme odložili na neskôr. Boli sme tesne pred mestom Saransk a policajti sliedili na každom rohu. Na jednom takom rohu nás zastavili a keďže sme nerozumeli akého priestupku sme sa dopustili, Geir musel ísť do policajného auta. Zobral so sebou papiere, ale tie ich nezaujímali. Na počítači mu ukázali ako nafilmovali auto pri rýchlosti 97 km/h tam, kde je povolená 60-tka, a tabuľku s pokutami. Za priestupok takéhoto typu sa platí 300 rubľov, teda asi 7,5 eur. Geir mal len 500-rubľovú bankovku a povedal im, aby si zvyšok nechali. V Nórsku by pri takejto rýchlosti o vodičák prišiel, takže 5 eur navyše im s radosťou ponúkol. V Rusku máte dve možnosti, keď dostanete pokutu. Buď ju zaplatíte na mieste alebo na pošte. Nám sa s tým samozrejme na poštu nechcelo ísť, okrem toho sa ani nebolo o čom baviť, keďže policajti to nafilmovali. Ináč toto bolo v úplnom zapadákove a napriek tomu tam mali špičkovú techniku. Nás totiž nasnímalo iné policajné auto a asi cez internet to poslali policajtom, čo nás zastavili. Policajti stoja na strategicky výhodných miestach. V tomto prípade na nás čakali na konci dlhého kopca s čerstvo vyasfaltovanou cestou, kde sme sa pekne dokotúľali 😊

  

  

  

Teraz sme sa dostali do Mordvianska. Je to jedna z 21 ruských republík, má okolo 800 000 obyvateľov, z ktorých Mordvania predstavujú asi 32%. Mordvania sú najväčším ugrofínskym etnikom v Rusku usadeným medzi riekami Volga a Oka. Saransk je hlavným mestom Mordvianska.

Našou ďalšou zastávkou je mesto Saratov. Je to pekné mesto, s promenádou pri rieke, dlhou pešou zónou a trhom. V múzeu majú výstavu o Gagarinovi, ktorý v meste býval a študoval, a o Povolžských Nemcoch. Dosť dlho sme hľadali bezpečné parkovisko, nakoniec sme zaparkovali pri rieke a na promenáde sme našli reštauráciu, kde sme sa najedli. Objednali sme si slepačiu a hríbovú polievku, zapečenú rybu so zemiakmi a syrom (sudak) a zemiakovú placku s hovädzím stroganovom. Všetko bolo veľmi dobré.

V tomto meste sme to nejak neodhadli s dopravou a veľkosťou mesta (žije tu viac ako 1 milión obyvateľov). Dostať sa von z mesta bolo peklo. Toto je zatiaľ najhoršie mesto v Rusku čo sa týka dopravy: doprava je neskutočne chaoticky organizovaná, sú tam úzke ulice a jednosmerky, nikde ani len jedna tabuľa na Volgograd alebo Moskvu, a ešte k tomu bolo teplo na odpadnutie. Nočná mora. Krúžili sme v meste asi 1,5 hodiny, a nakoniec sme sa museli spýtať na cestu jedného milého uja, ktorý nám nakreslil kadiaľ máme ísť (a rozumeli sme po rusky všetko, čo povedal) 😊

  

  

  

  

  

  

Asi po 2,5 hodinách jazdy smerom na Volgograd sme si našli pekné miestečko na kempovanie. Bolo tam ale veľa komárov, tak sme sa museli nasprejovať jedom. Počasie je teraz super, už dva dni je 24 stupňov. Je iba 9 hodín večer a stále je svetlo, ale nevieme sa už dočkať, kedy si ľahneme do postele. Bol to dlhý deň: v aute sme strávili 11 hodín a prešli sme 572 km.